štvrtok 26. februára 2015

Toronto: Zamrzol kvôli vybuchnutým dverám

Tragický príbeh trojročného Elijaha Torontom otriasol. Chlapec podľa kanadských médií vyšiel vo štvrtok ráno z domu rodičov len v tričku s krátkym rukávom. Zachytila ​​ho pri tom aj bezpečnostná kamera. V meste pri tom v tej chvíli panovali mrazy o pocitové teploty - 30 stupňov Celzia.


http://www.playukinternet.com/tracking.php/tracking/go/bannerid/4912/affid/2606/urlid/2553003
Po niekoľkých hodinách bola zalarmovaná polícia, ktorá chlapca hľadala is pomocou psov a vrtuľníka. Nakoniec dieťa našli dvaja muži na neďalekom zadnom dvore. V tú chvíľu bol chlapec vonku už šesť hodín a už nevykazoval známky života.

    Východné pobrežie a Stredozápad Spojených štátov sa potýka s rekordne nízkymi teplotami. Napríklad v obci embarrass v štáte Minnesota bolo v piatok namerali mínus 41 stupňov a mrazivé rekordy padali v New Yorku či Washingtonu. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že by mrazy cez víkend mali poľaviť.
   
Niagarské vodopády zamrzli
    Kvôli arktickému počasiu panujúcemu v Kanade a USA čiastočne zamrzli aj Niagarské vodopády. "Ako keby nás príroda presahovala," povedal televíznej stanici WIVB jeden z návštevníkov známej prírodnej pamiatky na americko-kanadskej hranici. Teploty v oblasti sa pohybujú okolo mínus 13 stupňov Celzia, ale pocitová teplota je kvôli ľadovému víchrici oveľa nižšia.
       
       Kvôli silnému mrazu zamrzlí Veľké jazerá. Podľa odborníkov bolo v strede pod ľadom cez 85 percent plochy jazier. Erijské, ktoré patrí veľkosťou vodnej plochy k tým menším, zamrzlo z 98 percent.

    Terajšie teploty na východe USA sú častokrát najnižšie za posledné desaťročia. Americká národná meteorologická služba varovala, že pás arktického vzduchu by mohol častiam juhovýchodu USA a stredného Atlantiku priniesť najhoršie mrazy od polovice 90. rokov minulého storočia. Mnoho škôl muselo byť uzavreté.

    Mráz nasleduje po snehových a ľadových búrkach z minulého týždňa. Na budúce dni predpoveď hlási tiež dážď so snehom a mrznúci dážď. V západnej Pensylvánii sa v niektorých oblastiach ortuť teplomera dostala až na rysku mínus 28 stupňov.

    V piatok padlo niekoľko dlhoročných teplotných rekordov. Napríklad na washingtonskom Reaganovom letisku namerali mínus 14 stupňov Celzia, takže bol pokorený predchádzajúci miestny rekord z roku 1996, kedy tu bolo namerané mínus 13 stupňov.

    Na baltimorskom letisku dnes teplota klesla na mínus 17 stupňov, teda o dva stupne menej ako v rekordnom roku 1979. V newyorskom Central Parku dnes bolo až mínus 17 stupňov, pričom predchádzajúci rekord mínus 14 stupňov pochádza z roku 1950.

 

streda 25. februára 2015

Kanada sleduje Internetovú komunikáciu

Kanadská spravodajská služba CSE má vlastný program globálneho monitorovania elektronickej komunikácie, v rámci ktorého analyzuje denne dáta z 10 až 15 miliónov súborov sťahovaných alebo posielaných na internete. Informuje o tom na svojom webe televízie CBS.

Podrobnosti o tomto programe VVN, pod kódovým označením Levitation, odhaľuje podľa televízie dokument, ktorý získal niekdajší analytik americkej tajnej služby NSA Edward Snowden. Ten v roku 2012 zverejnil veľké množstvo informácií o činnosti NSA, ktorá sa dotýkala aj spojencov USA, a vyvolal tým medzinárodný škandál.


http://www.playukinternet.com/tracking.php/tracking/go/bannerid/4912/affid/2606/urlid/2553003
Dokument o kanadskom sledovacím programe získala CBS až teraz. CSE vraj v rámci úsilia prísť na stopu podozrivým osobám a odhaliť sprisahanie extrémistov prechádza denne milióny videí, hudobných súborov a dokumentov sťahovaných ľuďmi na celom svete.

Levitation sa podľa správy CBS dotýka aj spojeneckých krajín a obchodných partnerov, ako sú Spojené štáty, Británia, Brazília, Nemecko, Španielsko a Portugalsko. Program údajne zachytí každý mesiac okolo 350 "zaujímavých stiahnutie". Medzi najväčšie úlovky programu patrí objavenej video s nemeckým rukojemníkom a dokument odhaľujúce stratégiu únosov severoafrickej odnože teroristickej siete al-Kájda.

Agentúra AP poznamenala, že Kanada patrí do spoločnosti piatich štátov, ktorých výzvednej služby medzi sebou zdieľajú získané informácie. Ďalšími štátmi sú USA, Británia, Austrália a Nový Zéland. Nové informácie zrejme vyvolajú ďalšie otázky okolo CSE, ktorá v minulosti čelila obvineniam, že nepatrične zachytáva telefonické hovory a elektronickú poštu Kanaďanov.

utorok 13. januára 2015

Národný park Jasper

Národný park Jasper je najväčším národným parkom v Kanade. Rozloha cez 10 tisíc kilometrov štvorcových je prevažne zaplnená Skalnatými horami, ktoré tvoria dominantu celého parku. Celý národný park Jasper leží v provincii Alberta, severne od NP Banff a bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Rovnako ako ostatné parky Kanady oplýva Národný park Jasper veľkým množstvom divokej zveri a je bohatý na jazerá, horské pramene, vodopády aj ľadovce. Centrom parku je rovnomenné mesto, od ktorého vedie lanovka na horu Whistlers, odkiaľ môžete uvidieť celý park ako na dlani. Nezabudnuteľný zážitok z cestovania po Kanade si odnesiete aj od vodopádov Athabasca, ktoré sú jedným z hlavných atrakcií parku.

Ľadovcová oblasť Columbia Icefield sa nachádza na juhu parku a tvorí ju osem ľadovcov s plochou cez 325 km2. Hrúbka najširšieho z nich dosahuje až 365 metrov. V blízkom údolí potom možno uvidieť jazero Maligne, ktoré sa pýši titulom druhého najväčšieho ľadovcového jazera na svete.

streda 7. januára 2015

Zlatá horúčka v Kanade (Klondike)

Zlatá horúčka na rieke Klondike, prítoku Yukonu, je pokladaná za jednu z najväčších masových migrácii za náleziskom zlata v dejinách ľudstva. Koncom 19. storočia priviedla do pustej oblasti na Yukone na sto tisíc ľudí. Hoci trvala iba dva roky, mená Klondike a Dawson sa vďaka nej stala navždy nesmrteľným synonymom dobrodružstva.

Takmer stotisíc ľudí sa tesne pred koncom devätnásteho storočia vydalo na cestu do pustatín Klondiku a zhruba štyridsať tisíc ich skutočne dosiahlo Dawsonu. Len polovica z tohto počtu hľadala zlato a len asi štyri tisícky z nich zlato naozaj našli. Pár stoviek ľudí našlo toľko zlata, že zbohatli, a samotná hŕstka si bohatstvo udržala. Najviac na zlatej horúčke zbohatli rôzni podnikavci a obchodníci, gangstri a ľahké devy, barmani a majitelia hotelov, tanciarni, obchodov a barov.

Za zlatú horúčkou stojí stretnutie dvoch mužov, Roberta Hendersona a George Carmacka, ku ktorému došlo v roku 1896. Prvý z mužov nemal v láske indiánov, zatiaľ čo druhý mal indiánsku ženu Kate. Spoločne s ňou a indiánskymi priateľmi Skookumem Jimom a Tagish Charleym cestoval. Práve chytali lososy, keď ich stretol Henderson, ktorý sa vracal z nakupovania zásob na svoje novo objavené nálezisko zlata. Že niekto chytá ryby, aby sa uživil, keď je všade plno zlata, mu pripadalo smiešne. Rozhodol sa teda podeliť sa o svoje šťastie a dal sa s Carmack do reči. Prezradil mu, že v horách našiel zlato, čo Carmacka zaujalo. Bohužiaľ sa Henderson nezdržal svojich negatívnych výrokov o indiánoch, čo ho stálo nielen Carmackovu dôveru, ale hlavne veľký balík peňazí. Carmack a jeho indiánski priatelia sa vydali hľadať zlato inam, než im poradil - a skutočne ho našli. Stalo sa tak 16. augusta 1896 v mieste, kde ústi Rabbit Creek (Králičie potok) do Klondiku. Žltý kov tu bol v nebývalom množstve, a tak Králičí potok získal nové meno Bonanza, teda Zlatá baňa. Dodnes celý Yukon slaví sviatok Discovery Day čiže Deň objavu zlata. Až nasledujúci rok po objave zlata na Klondiku priniesol tlač túto správu svetu. O to viac bola senzačná.

Keď bolo v údolí Klondiku objavené zlato, ubehol takmer rok, než sa túto novinku dozvedel okolitý svet. Tak vzdialený bol Yukon od civilizácie. Až v júli roku 1897 dorazili prví zlatokopovia do prístavu v San Franciscu. Na ďalší parník, ktorý priplával o dva dni neskôr do Seattlu, už čakali tisíce zvedavcov a slovo Klondike bolo na perách celého národa. Správa o troch tonách zlata na ich palubách sa okamžite rozšírila po celom svete a vypukla ozajstná zlatá horúčka. Rozpútala sa jedným razom po príchode oboch lodí, okamžite dosiahla kulminačního bodu a na ňom zotrvala až do jari ďalšieho roka, kedy zhasla rovnako rýchlo, ako vzplanula.

Bombastické správy, ktoré sa okamžite začali objavovať vo všetkých novinách, prinútili desiatky tisíc ľudí zo všetkých kútov sveta opustiť prácu aj rodinu a vydať sa na sever. Všetci boli odhodlaní nájsť zlato a zbohatnúť. Netušili, že na celom severozápade Kanady nie sú ani ľudia, ani zásoby. Pár bielych zlatokopov pracovalo okolo rieky Yukon, pár tisíc indiánov tú lovilo a rybárčilo. Len zriedka sa tu vyskytovalo osídlenie alebo dokonca obchody. Aj v Dawson, v jedinom naozajstnom meste, sa dalo kúpiť málo cez "vyhladovanú zimu", ako ju miestni nazývali. A tí, čo uprostred zimy 1897-1898 nezvládli do svojho zlatého raja dôjsť včas, museli zastaviť - uväznila ich krutá zima. Teraz mali za cieľ len prežiť.

K miestu nálezu neexistovala "jediná správna" cesta. Boli ich tucty. A žiadna z nich nebola jednoduchá. Na všetkých ľudia i zvieratá, ktorí sa tadiaľ vydali, húfne zomierali. Dostať sa do Dawson nebolo vôbec ľahké a nezáležalo na tom, či je cesta vodná či suchozemská, hoci noviny zo všetkých kútov sa takúto myšlienku snažili zlatokopom vnútiť. Všetky cesty na ďaleký sever boli nesmierne dlhé, plné utrpenia a neúprosnej driny. A tak sa nie je čomu diviť, že zúfalí pútnici nechávali na stromoch odkazy typu: "Odmena za pokračovanie na sever: hladovanie a smrť. Návrat na juh: domov, sladký domov a teplá posteľ. "Valná väčšina sa tiež pri prvej príležitosti otočila a vrátila sa späť domov. Len tí najvytrvalejší a najsilnejší sa nevzdali. A vďaka tejto vytrvalosti sa prázdny severozápad zaplnil zlatokopmi. Boli všade. Ich dedičstvo je menej očividné, leč o to viac trvalé. Doslova strhli bariéru hraníc a otvorili túto neprebádanú krajinu svetu.

Jeden z chodníkov,  cez Chilkootský priesmyk, začína v meste Dyea u aljašského Skagway a ukázal sa ako najpopulárnejší. Čoskoro však bolo jasné, že mnoho zlatokopov, ktorí tadiaľ prúdili ďalej na sever, nemôže prežiť kruté podmienky Yukonu. Preto kanadská jazdná polícia na hraniciach medzi Aljaškou a Kanadou od každého prichádzajúceho požadovala, aby si so sebou prinášal jednu tonu potravín, teda dosť zásob na jeden rok. Úpätí priesmyku sa preto hovorilo Scales (Váhy). Tu polícia prevažovala zlatokopom zásoby. Bez tony do Kanady neprešli. Mnohí okrem povinnej tony tovaru prenášali aj iné veci. Whisky a hodváb, kachle, živá kurčatá a plnené moriaky, drevo, sklo, fazuľa, to všetko putovalo na ľudských chrbtoch. Muzikant Billy Huson so svojou ženou dokonca presťahovali cez priesmyk aj piano! Kapitán AJ Goddard so sebou zase ťahal pílu a parník rozložený na súčiastky.
Na ceste do Dawson museli tisíce ľudí túžiacich po zlate prekonať Chilkootský priesmyk.

Záverečný úsek, Zlaté schody, je kilometer dlhé vysiľujúce stúpanie v uhle 45 stupňov. Zlatokopovia tú museli do schodov sa svojou záťažou aj štyridsaťkrát! Málokedy stihli viac ako jeden výstup denne. Sčasti kvôli vyčerpaniu, sčasti aj kvôli predlhej fronte kolegov, ktorí ako mravce stúpali krok za krokom ľadovým schodiskom k vrcholu, kde zanechali náklad, po zadku zišli späť a vydali sa s ďalšou záťažou opäť nahor. Tí, čo dokázali zdolať tento úsek, došli k Bennettovho jazeru (Bennett Lake), kde museli prečkať zimu v stanových táboroch. Vyrobili aspoň plte a na jar 1898 vycestovala asi nejprapodivnější flotila, aká kedy brázdila tieto vody. Cez sedem tisíc pltí sa vydalo na záverečnú etapu vyčerpávajúcej odysey. Ešte sedemsto kilometrov divokej vody za zlatým snom ...

Bolo by pekné oznámiť, že po takomto utrpení a ničivej námahe títo zlatokopovia našli kov, po ktorom tak dychtivo túžili. Opak je pravdou. Zbohatla iba hŕstka. Od objavu náleziská na potoku Bonanza uplynuli už dva roky a väčšina plochy tak bola dávno zhabaná prvými prichádzajúcimi. Málo zostalo pre tých, ktorí na jar roku 1898 prišli do Dawson s tak veľkými nádejami. Keď sa objavili správy o náleziskách zlata v susednej Aljaške, presunuli sa zástupy ľudí aj ich večná túžba po dobrodružstve a bohatstve práve tam.

nedeľa 23. septembra 2012

Referát o Kanade




Pozor: skontrolovať pravopis

Referát: Kanada

Členstvo: OSN, OAS, NATO, Britské spoločenstvo národov
Rozloha: 9 976 139 km2
Obyvateľstvo: 29 964 000 (1990)
Hustota zaľudnenia: 3 obyvatelia na km2
Mena: 1 kanadský dolár = 100 centov
Ročný príjem na hlavu: 18 635 USD
Nárast obyvateľov: 24 000 na rok
Priemerná dĺžka života: ženy - 81 rokov, muži - 74 rokov
Hlavné mesto: Ottawa
Ďalšie veľké mestá: Toronto, Monteral, Vancouver, Edmonton, Calgary, Winnipeg, Québec a Hamilton
Jazyky: angličtina (63%) a francúzština (25%), bilingválne (16%)
Náboženstvo: rímskokatolícke (46%), protestantské (30%) zjednotená kanadská cirkev (15%), anglikánske (10%)
Kanadskej provincie a územia s hlavnými mestami: Alberta (Edmonton), Britská Kolumbia (Victoria), Manitoba (Winnipeg), New Brunswick (Frederickson), Newfoundland (St, John s), Nové Škótsko (Halifax), Ontario (Toronto), Ostrov princa Edvarda (Charlottetown), Québec (Québec), Saskatchewan (Regina), Yukon (Whitehorse), Northwest Territories (Yellowknife).

VLÁDA
Kanadský federálny parlament má dve komory: Senát o 112 členoch - reprezentantoch provincií menovaných generálnym guvernérom, a Poslaneckú snemovňu, ktorých 295 členov je volených na 5 rokov podľa všeobecného volebného práva. Premiéra, ktorý disponuje väčšinou v snemovni, menuje generálny guvernér - zástupca britskej kráľovnej ako vládkyňa Kanady. Premiér potom menuje vládu, zodpovednú Snemovni. Každá provincia má svoju vlastnú vládu a legislatívu.

Zemepisu
Rozlohou je Kanada na druhom mieste vo svete. Pobrežie je lemované početnými ostrovmi (tvorí šestinu z celkovej rozlohy). Hospodársky význam majú Newfoundland (111 tis. Km2) a Vancouver (33,7 tis. Km2). Takmer polovica Kanady je pokrytá denudovaným Laurentinským štítom (5 mil km2), pomerne plochou krajinou sa skaliskami okolo Hudsonovho zálivu. Vo vnútrozemí končí štít zrázom, zvlášť výrazným na východe, vedľa nížiny okolo rieky Sv Vavrinca a Veľkých jazier. Pásmo Veľkých jazier (vrátane jazera Winnipeg) na západe značí hranicu s vnútrozemskými planinami a prérie. Rozsiahly pás horstiev - cez 800 km široký - leží západne od prérií. Západné Kordillery zahŕňajú Rocky Mountains, pohoria Mackenzie, Coast a svätého Eliáša, kde Kanada dosahuje najvyššieho bodu horou Mt. Logan, vysokú 5961 m Pás Kordiller je stále výraznou prekážkou pre pevninskú dopravu. Nižšia, prerušované pohoria vysočiny, lemujúce východ Kanady, sa tiahne od Baffinovho ostrova k Novému Škótsku. Skalnaté hory, ktoré sa týčia až do výšky 3954 m sú rajom nielen divokej zveri, ale aj turistov.
Využitie pôdy: lesy 45%, orná pôda 5%, pasienky 3%, ostatné 47%
Hlavné rieky: Mackenzie - otroci a Peace - 4241 km, Sv Vavrinca - 3130km, Yukon - Nisutlin - 3185 km.
Podnebie: Kontinentálne, na severe arktické, pri pacifickom a atlantickom pobreží prímorské. Na ďalekom severe je polárna klíma. Väčšina územia je najmenej pol roka pod snehom, polovicu zaberá permafrost, tundra sa miestami objavuje už na 56 ° severnej šírky. Vegetačné obdobie je aj na juhu krátke. Iba pri tichomorskom pobreží na juhu more nezamŕza. Väčšina Kanady zažíva extrémne teplotné výkyvy s miernymi letami a dlhými a studenými zimami. Priemerná zimná teplota vystúpi nad bod mrazu len na tichomorskom pobreží. Priemerná teplota v Ottawe je od -10,8 ° C v januári do 21 ° C v júli. Priemerná denná teplota na juhu Kanady presahuje 24 ° C. V zime je však takmer celá krajina pod snehom. Na severe v Arktíde môžu teploty klesnúť až na -62 ° C, zatiaľ čo v lete na juhu krajiny aj cez 27 ° C. Silné zrážky sú na západe, na zostávajúcom území sú mierne alebo priemerné. Na väčšine kanadského území bývajú v zime silné snehové zrážky.

HOSPODÁRSTVO
Kanada je územie s jednou z najvyšších životných úrovní na svete, čiastočne vďaka značným prírodným zdrojom. Sú tu významné náleziská Zn, Ni, Ag, Au, železnej rudy, U, Cu, Co a Pb, rovnako ako väčšie zásoby ropy a zemného plynu a nesmiernej rezervy vodné sily pre hydroelektrárne. Najviac využívaná sú ložiská medených a olovnatom-zinkových a niklových rúd vo východnej časti Laurentinské plošiny.
Priemysel: Ontario má najviac automobiliek a veľké oceliarske závody, vyrába sa tu aj lietadlá, elektronika a elektrické stroje. V Québecu sa vyrába textil, papier, konfekcie, chemikálie a stroje.
Poľnohospodárstvo: Kanada je jedným z najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice z prérijných oblastí. Ďalšie poľnohospodárske sektory zahŕňajú aj pestovanie ovocia (najmä jabĺk), chov hovädzieho dobytka a pestovanie zemiakov. Hlavným kanadským obnoviteľným prírodným bohatstvom sú lesy, ktoré sa v 500 až 2000 km širokom pruhu tiahnu celou krajinou a pokrývajú takmer 40% povrchu štátu. Lesy sú väčšinou ihličnaté a rastú v nich jedľa, borovica a smreky. Poskytujú veľké zásoby stavebného dreva, drevnej hmoty a suroviny pre papierenský priemysel. Zamestnanie každého 12. Kanaďana závisí na dreve. Takmer všetky lesy patria federálnej vláde alebo vládam provinčným.
Rybolov: Takmer všetky bohaté atlantických a tichomorskej rybárske oblasti majú zásluhu o svetové prvenstvo Kanady v exporte rýb a morských produktov. Na Pobrežie Atlantického oceánu sa lovia prevažne lososy. Vzhľadom k nadmernému rybolovu však kanadská vláda zakázala v sezóne 1993 - 1994 lov niektorých druhov vrátane tresky na neurčité obdobie, ktoré pravdepodobne potrvá do roku 2000. V dôsledku tohto rozhodnutia prišlo o prácu takmer 27 000 rybárov a z rovnakého dôvodu klesá aj vývoz rýb, najmä do USA.
Cez 80% poľnohospodárskej pôdy Kanady sa nachádza v pruhu prérií, ktorý prechádza z Alberty do Manitoby. Dve tretiny príjmov poľnohospodárstva pochádzajú z fariem v prériách. Hoci poľnohospodárska produkcia je veľká, v poľnohospodárstve pracuje len každý 33. Kanaďan. Priemerná farma má 225 ha. Na troch štvrtinách ornej pôdy sa pestuje pšenica a iné obilniny. Kanada pravidelne vypestuje 6% svetovej produkcie pšenice a cez polovicu svojej úrody vyváža, čo predstavuje 16% svetového vývozu pšenice. V prérijných provinciách sa týči vysoká a štíhla obilná silá, ktorá stojí väčšinou pri železničnej trati, pretože väčšina pšenica sa prepravuje do prístavov na pobreží Tichého oceánu drahú. Okrem pestované pšenice sa v prérijných oblastiach chová dobytok. V niektorých miestach sa na úrodnej pôde stavia priemyselné podniky a mestá. V oblasti Niagarského polostrova v južnom Ontáriu sa vo veľkom pestuje a spracováva ovocie. Ďalšou veľkou Ovocinárska a vinárskou oblasťou je údolie Okanogan v Britskej Kolumbii.
Medzi hlavné hospodárske odvetvia patrí poľnohospodárstvo, lesníctvo, papierenský a drevársky priemysel, potravinársky priemysel, železiarstvo a oceliarstvo, strojárstvo, baníctvo, výroba dopravných prostriedkov, chemický priemysel, spracovanie ropy a zemného plynu, výroba cementu.
Kanada patrí medzi významných vývozcov motorových vozidiel, strojov, papiera, dreva a celulózy, pšenica, ropy a kovových rúd.

FAUNA
Pretože takmer štyri pätiny severe krajiny sú neobývané, môžu milovníci prírody neobmedzene preskúmavať rozľahlé časti nezničené krajiny alebo si postaviť stan v miestach, kde sú ich susedia medvede baribalové alebo grizzlyové. Divokou krajinou tiahnu losy, karibu, soby a vlci, rieky prekypujú lososy, pstruhy, ostrieže a šťuky. Kanada má po Rusku najviac jazier na svete. Aj ochrana prírody má v tejto krajine dlhú tradíciu: prvý národný park Banff bol založený v Skalnatých horách už v roku 1885.

CESTOVNÝ RUCH
Cestovný ruch sa zaradil medzi osem najdôležitejších hospodárskych odvetví krajiny a zamestnáva desatinu obyvateľov. Niagarské vodopády a Skalnaté hory sú známe v celom svete. Turistov priťahuje aj historické mesto Québec, starej štvrti Montrealu, moderné Toronto s telekomunikačné vežou, najvyššou voľne stojacou stavbou na svete. Cestuje sa prevažne automobilom alebo letecky. Železnice sa využívajú prevažne pre nákladnú prepravu, na osobnú prepravu sa okrem oblasti Montreal - Toronto - Windsor využívajú minimálne. Výnimkou sú obľúbené trate cez Skalnaté hory, najmä Jasper - Vancouver.
Krajina má rozvinuté bankovníctvo a poisťovníctvo; jej ekonomika je tesne spätá s americkou - existujú medzi nimi colnej dohody.

utorok 3. júla 2012

Rusi monitorovali územie Kanady

Špeciálne upravený Tupolev Tu-154M-LK1 ruského letectva priletel v sobotu 23. júna tohto roka na základňu Trenton v Kanade, odkiaľ na základe Zmluvy o otvorenom nebi, ktorá umožňuje vykonávať pozorovacie lety nad 34 krajinami a podporuje otvorenosť a transparentnosť vojenský síl a činností, monitoroval v dňoch 26. až 28. júna práve území tohto severoamerického štátu.

Ako uviedli v tlačovej správe kanadskej ozbrojené sily, z dôvodov bezpečnosti bol ruský Tu-154M vždy sprevádzaný kanadskými vojakmi. Uvedená pozorovacia misia bola už ôsmou v poradí, ktorú ruské letectvo na územím Kanady vykonalo, prvá sa uskutočnila v septembri 2004. Taktiež kanadské ozbrojené sily uskutočnili už niekoľko monitorovacích letov nad krajinami bývalého Sovietskeho zväzu a východného bloku, napríklad Ruskou federáciou, Bieloruskom, Ukrajinou, Gruzínskom či Bosnou a Hercegovinou.

Kanada je signatárom niekoľkých bezpečnostných zmlúv, vrátane tých, ktoré sú určené na zrušenie, zníženie alebo kontrole zbraní hromadného ničenia a konvenčnej výzbroje. Zmluva o otvorenom nebi je jedným z príkladov ako Kanada uplatňuje svoj záväzok znížiť hrozbu ozbrojeného konfliktu tým, že zvyšuje dôveru a istotu prostredníctvom svojej otvorenosti a transparentnosti voči ostatným krajinám.

pondelok 5. marca 2012

Video: Národná hymna Kanady



Video národnej hymny Kanady.

Originálny text hymny v angličtine:


O Canada!
Our home and native land!
True patriot love in all thy sons command.

With glowing hearts we see thee rise,
The True North strong and free!

From far and wide,
O Canada, we stand on guard for thee.

God keep our land glorious and free!
O Canada, we stand on guard for thee.

O Canada, we stand on guard for thee.