Ekonomika Kanady

Kanada je jedným z najbohatších štátov sveta s vysokými príjmami na jedného obyvateľa. Životná úroveň v krajine je tak veľmi vysoká. Ide o člena OECD a G8. Jej ekonomika je trhová a hoci viac regulované ako v susedných Spojených štátoch, menej regulované ako vo väčšine európskych štátov. Tradične má nižšiu hrubý domáci produkt na obyvateľa ako jej južný sused (bohatstvo je však rozdelené rovnomernejšie), tiež však vyššie než veľké rozvinuté západoeurópske ekonomiky. V minulom desaťročí jej ekonomika celkovo rýchlo rástla a krajiny si zachovala nízku nezamestnanosť. V roku 2006 bola nezamestnanosť 6,3% čo je najlepší výsledok za posledných 30 rokov. Najvyšších hodnôt naopak dosahuje na Newfoundlande a Labradore a to okolo 14,5%.

V minulom storočí rast výroby, ťažby a služieb premenil ekonomiku zo poľn zameraného štátu na predovšetkým stupeň urbanizácie priemyselný štát. Rovnako ako v ostatných krajinách rozvinutého sveta v kanadskej ekonomike dominuje sektor služieb ktoré zamestnáva tri štvrtiny Kanaďanov. Medzi rozvinutými krajinami je však Kanada neobvyklá v miere dôležitosti primárneho sektora v čele s ťažbou dreva a ropy.

Jedná sa o jeden z mála rozvinutých štátov sveta, ktoré energiu vyváža. Má veľmi veľké zásoby zemného plynu pri východnom pobreží a veľké zásoby ropy a plynu v Alberte a čiastočne iv Britskej Kolumbii av Saskatchewane. Jej ropné zásoby sú tak druhé najväčšie na svete, hneď za Saudskou Arábiou. V Québecu, Britskej Kolumbii, Newfoundlande, Labradore, Ontáriu av Manitobe je k dispozícii veľmi lacná energia z vodných elektrární.

Kanada je jedným z najdôležitejších svetových dodávateľov poľnohospodárskych produktov. Bývalej kanadskej prérie sú dnes jednými z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice a ostatných obilnín. Tiež je najväčším svetovým vývozcom zinku a uránu a popredným svetovým vývozcom zlata, niklu, alumínia, olova. Mnoho sídiel v severnej časti krajiny existuje len vďaka baníctva, či už minerálnych surovín alebo dreva. Má tiež značne veľký výrobný sektor, predovšetkým na juhu v Ontáriu kde je dôležitý predovšetkým automobilový priemysel a ďalej potom na juhu Québecu kde sídli mnoho firiem zaoberajúcich sa vesmírom a vesmírnym priemyslom.

Kanada je vo vysokej miere závislá na medzinárodnom obchode, najmä so Spojenými štátmi. Bilaterálne dohoda medzi Kanadou a USA z roku 1989 (FTA) a predovšetkým Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) z roku 1994 zahŕňa aj Mexiko spustila dramatický rast miery ekonomického prepojenia s USA. V roku 2001 krajina úspešne prekonala ekonomický pokles a udržuje si tak najlepší celkový výkon ekonomiky medzi krajinami G8. Od polovice deväťdesiatych rokov je štátny rozpočet v trvalom prebytku, dochádza tak k pokračujúcemu znižovaniu štátneho dlhu.

Kuchyňa a gastronómia v Kanade

Kanadská kuchyne je ako všetko v Kanade veľmi rozmanitá. Premietajú sa sem vplyvy najmä z Európy - hlavne z Británie zo Škótska a Írska, ale aj z Francúzska. V poslednej dobe má na kanadskú kuchyňu i kultúru všeobecne vplyv aj kultúra Spojených štátov.


V obyčajných rodinách sa varí tak maximálne raz denne, zvyšok času si každý berie, na čo má práve chuť. Keď sa varí, skúša sa nové jedlá hlavne z čínskej, indickej alebo aj libanonskej kuchyne. Ľudia na vidieku alebo na chate v prírode jedia veľa rýb, ktoré si sami ulovia v rieke, a potom si ich s celou rodinou a priateľmi grilujú.

Všeobecne sa dá povedať, že americký vplyv dopadá hlavne na kanadskej deti. Tie potom konzumujú počas dňa veľké množstvo tzv junk food - to znamená nezdravé jedlo, ako sú čokolády, čipsy alebo zmrzliny. Dospelí sa naopak snaží konzumovať čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj oni si v reštauráciách objednávajú veľké Sandwichi a hamburgery.

Pokrmy podľa provincií

Typ jedla závisí veľa na regiónu. Západné provincie sú ovplyvnené škandinávskou, ukrajinskú, ale aj ruskú kuchyňou. V oblasti na severe sa zase varí najmä podľa tradičných receptov pôvodných obyvateľov. Provincie na východnom pobreží a Britská Kolumbia preferujú britský, írsky a škótsky štýl jedál - veľa mäsa (rýb, bravčového a hovädzieho).

Medzi tradičné pokrmy jednotlivých provincií patrí hlavne to, čo sa v tej provincii zbiera alebo lovia. V prímorských sú to hlavne ryby, tiež mušle a homáre (najmä na Ostrove Princa Edwarda), v iných územiach sú to potrebné divoké čučoriedky alebo iné bobule, ktoré sa tam zbierajú. Zo špecialít sa konzumujú tiež soby alebo zubry.
Javorový sirup

Kanadskú špecialitou je javorový sirup (maple syrup). Je to sladký sirup, ktorý sa získava z miazgy javorov. V Kanade ho užívajú hlavne ako polevu na palacinky, vafle, toasty alebo zmrzlinu. Vyrába sa z neho aj ďalšie sladkosti, cukríky alebo lízanky a dokonca sa pridáva aj do niektorých druhov pív. Zamilujete si ho. Určite si niekoľko fľaštičiek prineste so sebou domov, u nás sa zháňa len ťažko.

Jeho hlavným výrobným centrom je Quebec - tu sa vyrobí až tri štvrtiny svetovej produkcie. Tradičnou metódou bolo navŕtanie otvoru pod kôru javora, miazga sa nechala vytekať do vedra. Novšie metódy odsávajú miazgu priamo špeciálnymi hadičkami. Každý rok sa musí navŕtať otvor niekde inde, pretože sa strom prirodzene uzdravuje. Po zbere sa miazga odnesie do špeciálneho zariadenia, kde varením vzniká sirup. Zo 40 litrov miazgy vznikne len jediný liter sirupu.

Ďalšími úpravami sa dá vyrobiť aj javorový cukor, maslo alebo krém.

Tradičné pokrmy

Medzi tradičné pokrmy Kanady patria: rôzne druhy húb (líšky, Smrž, hríbiky, lobster mushroom, pýchavka), hovädzie mäso sa zázvorovou omáčkou, slanina, ryby a plody mora (treska, homár, morské riasy, mušle, krevety, uškatce plutvy), fazuľa na akýkoľvek spôsob, hranolky, pšeničné placky bannock, sladké zemiaky, divoká ryža, tvarohový syr atď

V Quebecu je populárny tzv poutine - vyprážané hranolky s hnedou omáčkou Gravy navrch posypané tvarohovým syrom. Predáva sa v uliciach po celej Kanade. Na ulici zakaždým nájdete stánky s hotdog alebo hamburgery, niekedy aj s shish taoukem - to sú špízy podobné ako turecký kebab, alebo stánky s mäsovými guľkami. V lete brázdia mesto zmrzlinári s veľkými autami alebo s malými stánkami na kolesách.

Na niektorých miestach Kanady sa chodí na lovy - lovia sa hlavne soby, alebo divoká hydina (jarabice, tetrovy a snehule). Z morských živočíchov sa lovia tulene az ich plutiev sa varí polievka. Niektorí domorodci jedia aj medvedie a bobriu mäso, ale to nie je veľmi obvyklé.
Alkohol

Vo väčšine kanadských provincií je povolené piť alkohol až od devätnástich rokov. Z alkoholu už zmienka o kanadskom pive a víne. Vyrába sa tu ale aj kanadská whisky. Kanaďania robia originálne koktail s názvom Caesar - je to mix vodky a tzv "clamato" (to je nápoj napoly paradajkový juice a napoly vývar zo mušlí) a korenie (tabasco, worchester). Je to v podstate to isté ako Bloody Marry, len namiesto obyčajného paradajkového džúsu je tam tento neobyčajný. Vraj je to dobré na opicu.

Tim Horton's

Ide o najväčší reťazec s rýchlym občerstvením v Kanade, nájdete ho skoro všade, bol založený v Ontáriu. Ponúka hlavne kávu a rôzne druhy šišiek, tzv donúti. Je pomenovaný podľa jedného zo zakladateľov, hokejového hráča Tima Hortona. V ponuke majú okrem teplých nápojov a donúti aj iné sladkosti, muffiny, koláčiky a dokonca aj bagels (také žemle s okrúhlym otvorom uprostred). Odporúčame ochutnať ich vyhlásenej donúti - majú toľko príchuťou, aké si ani neviete predstaviť. Reštaurácia Tim Horton's sa stali kanadskú kultúrnou ikonou, aj keď v poslednej dobe čelí kritike kvôli zmrazovanie svojich výrobkov alebo kvôli údajnej škodlivosti ich kávy.

Kam na nákupy v Kanade

Najväčším nákupným centrom v Kanade je West Edmonton Mall (viac v kapitole o meste Edmonton). Rozkladá sa na ploche 350 tisíc metrov štvrtkových. Okrem ôsmich set obchodov s oblečením, doplnkami, topánkami a ďalším tovarom je tu aj zábavné centrum pre deti a dospelých. Je tu akási matějská púť s horskými dráhami aj veľký aquapark s najväčším bazénom s umelými vlnami na svete. Ďalej môžete navštíviť park s tulene alebo veľké ľadové klzisko.

V najnavštevovanejším meste Toronte je tretie najväčšie nákupné centrum v krajine (druhé je v Britskej Kolumbii), volá sa Eaton Centre. Mimo dvestopäťdesiatich obchodov s oblečením sa tu vystavujú aj umelecké diela. Permanentne sú tu zavesené laminátové kanadskej husi od umelca Michaela Snowa. V súvislosti s týmto umelcom sa traduje, že raz na Vianoce chceli pracovníci vyzdobiť nákupné centrum nejakými dekoráciami a pripevnili Husa na krk červenej mašle. Snowa to nahnevalo, pokladal tento čin za zosmiešnenie jeho umeleckého diela. V súdnom spore Snow vs. Eaton Centre zvíťazil a mašle museli byť odstránené.

Ale bola by škoda ísť na nákupy len do obchodných centier, uličky miest skrývajú niekedy naozaj originálne obchodíky.

Trochu exotiky nájdete v Čínskej štvrti (Chinatown). Tá v Toronte je druhou najväčšou čínskou štvrťou v Severnej Amerike. Turisti sa sem vypravujú najčastejšie kvôli dobrému jedlu alebo na nákupy na miestne trhy s potravinami a oblečením. Zoženiete tu veľmi lacno aj bižutériu, doplnky alebo veci do bytu.

Priamo v blízkosti Chinatown leží Kensington Market. Je to príjemná alternatíva k masovým nákupným centrám. Jedná sa o jednu z najstarších štvrtí v meste a je vyhlásená ako národná kultúrna pamiatka. Tu nájdete vytúžený pokoj, žiadne veľké obchody svetoznámych značiek - skôr malé obchodíky s oblečením z druhej ruky alebo retro obchodíky, obchody s originálnym nábytkom a bytovými doplnkami a originálne kaviarničky.

Synonymom pre nákupy v Toronte je Queen Street - tu nájdete najlepšie obchodíky s retro oblečením na svete. Okrem toho je tu tiež veľa obchodov s najnovšou módou, vedľa ktorých leží obchodíkmi so starožitnosťami, kde si určite každý vyberie nejaký pekný kúsok do domácnosti.

Ak túžite po okázalých značkách za veľmi lacné ceny, skúste jeden z outletových obchodov značky Winners. Tu môžete vyhľadať najbližší obchod vo vašej lokalite.

Najvýhodnejšie nakúpite rôzne veci na Honest Ed's vo štvrti Annex. Je dobré sem zájsť, ak zistíte, že ste si niečo zabudli pribaliť so sebou, tu to obstaráte veľmi lacno. Dostanete sa tak aj do veľmi pekného susedstva, kde nájdete veľa módnych obchodov a dobrých reštaurácií. V susedstve je tiež kórejská štvrť.

Provincia Quebec

Québec [Kebek] je najväčší kanadská provincia podľa rozlohy a druhá najväčšia podľa počtu obyvateľov (2005). So svojimi 7 598 100 obyvateľmi tvoria 24% kanadského obyvateľstva.

Québeckým úradným jazykom je francúzština. Jeho jazyk, jeho kultúra a jej inštitúcie, predstavuje národ v Kanade. Québec je jedinou kanadskú provinciou, kde je angličtina menšinovým jazykom a nemá status oficiálneho jazyka a spolu s Novým Brunswickom jednou z dvoch provincií, ktoré majú francúzštinu za plne oficiálny jazyk na provinčnej úrovni.

Hlavným mestom provincie je Québec (v angličtine Quebec City), najväčším mestom je Montréal. Obyvatelia Québecu sa v origináli označujú ako un (e) QUEBECOISE (e), čo sa používa iv angličtine, ale tá používa tiež Quebecer či Quebecker. Výslovnosť slova "Québec" je: Francúzsky [kebɛk], anglicky [kwəbɛk] alebo [kəbɛk].

Geografické pomery

Québec zaberá veľké územie (takmer trikrát väčšiu rozlohu Francúzsko), väčšina z nej je ale riedko osídlená. Viac ako 90% québecké rozlohy leží na kanadskom štíte a veľká časť územia je známa ako Ungava.

Provincia leží na východe Kanady medzi zálivom sv. Vavrinca a Hudsonovým zálivom na Labradorské polostrove. Hraničí s Ontario a Hudsonovým zálivom, Newfoundland a Spojenými štátmi americkými na západe (Maine, New Hampshire, Vermont a New York).

Hospodárstvo

V poľnohospodárstve sa uplatňuje predovšetkým pestovanie kukurice. Významná je ťažba dreva a jeho spracovanie. Významná je ťažba nerastných surovín: zlato, zinok, meď a najmä železná ruda. Významná je výroba elektrickej energie.

Obyvateľstvo

Québec je provincia sv mnohých ohľadoch jedinečným (na kanadskej úrovni) zložením obyvateľstva. Žije v nej cca 24% obyvateľov Kanady (cca 7,6 milióna obyvateľov). Ide o jedinú kanadskú provinciu, kde je oficiálne rečou len francúzština. V roku 2001 predstavovala frankofónne obyvateľstva 82% obyvateľov. Zároveň je unikátne aj náboženské zloženie provincie, v ktorej majú drvivú prevahu rímski katolíci (83,3% obyvateľstva).

Jazyky v Kanade

Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná, úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materinskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a vo dvoch z troch teritórií: Yukonu a Severozápadných teritóriách. (Poznámka: Pri pohľade do etnických štatistík je treba si uvedomiť, že fakt, že sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník - Írov a Škótov sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu i veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.)

Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Québec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status av ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovoria. Mimo Québec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jediný provinciou, ktorá je rovnako ako celý štát dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, francúzština má však polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale angličtina ním de facto je.

Ostrov princa Edwarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, na nižších úrovniach služieb sa však možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem to majú významnú pozíciu francúzština, írčina a skotština. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách je ich 6, v Nunavute 2).

Pracovné miesta v Kanade

Kanadská ekonomika v januári vytvorila 69 200 nových pracovných miest, čo viac ako štvornásobne prekonalo očakávania trhu nastavenej v priemere na rast o 15 000 miest.

Počet zamestnaných sa v januári zvýšil o 106 400 osôb, miera nezamestnanosti stúpla z decembrových 7,6 na 7,8%. Trh počítal so stagnáciou na decembrovom údajmi.

V rámci celkových čísel rástol počet zamestnaných na plný úväzok o 31 000 ao 38 000 v prípade čiastočných úväzkov.

Privátny sektor v januári vytvoril 22 700 nových miest a verejný 26 400. Podnikateľská sféra vytvorila 33 700 nových miest, verejná správa 19 900 miest, zdravotníctvo a sociálne služby 15 200 miest a obchod 8 300 miest, pohostinstvá prišlo o 25 900 miest a doprava o 31 900 miest.

Priemerná hodinová mzda stúpla medziročne o 2,6%.

Prvá cesta princa Williama a Kate povedie do Kanady

Londýn - Britský princ William a Catherine Middletonová navštívi na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste ako manželia Kanadu. Návšteva sa uskutoční od 30. júna do 8. júla, teda zhruba dva mesiace po svadbe, ktorá bude 29. apríla. Bolo to dnes oznámené v hlavných mestách oboch krajín


Mladý pár navštívi provinciu Albertovi, Severozápadné územie, Ostrov princa Eduarda, Québec a hlavné mesto Ottawu.

Kanadský ministerský predseda Stephen Harper dnes povedal, že je správou o návšteve rozradostněn, a vyjadril nádej, že to bude "začiatok dlhého vzťahu medzi Kanadou a kráľovským párom".

Princ William je druhý v nástupníckej línii na britský trón po svojom otcovi princovi Charlesovi. Kanada je po formálnej stránke
konštitučná monarchia v rámci britského Spoločenstva av jej čele je britský panovník, teraz teda kráľovná Alžbeta II. Panovníka zastupuje generálny guvernér. Momentálne je to aj žena - Michaëlle Jean

Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:

Hypotéka v Kanade

Kanada ústami ministra financií Jima Flahertyho oznámila, že v snahe obmedziť rast objemu pôžičiek sprísni pravidlá pre poskytovanie hypoték. Kanada chce znížiť maximálnu amortizačný lehotu na vládou garantované hypotéky z 35 na 30 rokov a zníži maximálny limit pre výšku pôžičky oproti hodnote zabezpečenej nehnuteľností z 90 na 85%. Nové pravidlá sa udeľuje vo účinnosti od 18. marca. Podobné kroky kanadská vláda prijala v roku 2008, kedy sa amortizácia znížila zo 40 na 35 rokov a limit pre uajištění sa posunul na 80% hodnoty nehnuteľnosti.

Vláda tiež ukončí podporu zaistenia kreditných liniek operácií na realitnom trhu.

Podľa vládnych štatistík objem dlhov majiteľov domov dosiahol v 3Q minulého roka 148% ich disponibilného príjmu, čo prekročilo podobný údaj v USA (147%).

Kanada vydá dve známky ku svatbe princa Williama s Kate

Ottawa - Kanada vydá začiatkom mája dve známky pri príležitosti svadby britského princa Williama a jeho partnerky Kate Middletonovej. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na oficiálne zdroje. Dátum
tohto mediálne sledovaného manželstva je ohlásená na 29. apríla.

Kanadský poštový úrad v piatok podľa AP oznámil, že tieto známky vydajú 2. mája a dostupné
budú na všetkých poštách v krajine
. Podoba týchto známok vraj bude uverejnená v blízkej dobe.

Kate a William, teraz obaja osmadvacetiletí, sa zoznámili v roku 2001 v laviciach prestížnej Saintandrewské univerzity v Škótsku, kde študovali dejiny umenia
. Chodiť spolu podľa miestnych médií začali
v roku 2003.

Ich svadba sa uskutoční vo Westminsterskom opátstve v centre
Londýna a obrad povedie duchovné šéf anglikánskej cirkvi arcibiskup z Canterbury Rowan Williams.

Princ William je druhý v následníctvo trónu, prvým je jeho otec princ Charles.

Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:

Politické usporiadanie

Kanada je konštitučnou monarchiou, ktorej hlavou je Alžbeta II., Kráľovná Veľkej Británie. Kráľovniným zástupcom v Kanade je generálny guvernér. Kanada je tiež parlamentnej zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami.


Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 ("British North America Act 1867", resp. "Constitution Act 1867"). Hovorí, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálnej a provinčnej vlády. Zahŕňa tzv Kanadská charta práv a slobôd ("Canadian Charter of Rights and Freedoms") zaručujúca základné práva a slobody ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi kroky na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a okresným správam však umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.

Funkcia premiéra patrí vodcovi strany ktoré získa dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne vymenuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda tradične pozostáva z členov strany prvého ministra ktoré majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou ku Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri vymenúvaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným generálnym guvernérom je od roku 2010 Jeho excelencie David Lloyd Johnston, súčasným premiérom je od roku 2006 vodca Kanadské konzervatívnej strany Stephen Harper.

Kanadský parlament je zložený z dvoch komôr, z volenej dolnej komory parlamentu, snemovne ľudu, a menovaného senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený väčšinovým volebným systémom. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do piatich rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberanie premiérom a formálne menovaní generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.

Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú Conservative Party of Canada (Konzervatívna strana Kanady), Liberal Party of Canada (Liberálna strana Kanady), New Democratic Party (Nová demokratická strana) (NDP) a "Bloc QUEBECOISE" (Quebecký blok). Súčasná (2007) vláda je zostavená konzervatívny stranou (vladne od roku 2006). Menšie strany ako Green Party of Canada (Strana zelených) a ďalšie strany zastúpenie v parlamente nemajú.

10 najlepších lyžiarskych stredísk

Je to pekné dilema. Rebríčkov NAJ lyžiarskych stredísk sveta existuje veľa, každý ale vyzdvihuje zaručene iná mena. Jediné, čo majú tyhle hitparády spoločné, je, že do čela obvykle stavajú americkej Park City alebo kanadský Whistler. Pozrite sa, ktoré areály sa objavujú vo všetkých zoznamoch najčastejšie.

Vzhľadom k tomu, že svetové rebríčky zostavujú lyžiarske magazíny hlavne v zámorských krajinách ako USA, Kanada ,..., alpské strediská sa do nich dostanú pomenej.

ASPEN, USA

Aspen v Colorade je miesto pre tých, kto z lyžiarskych disciplín majú najradšej nakupovanie a oveľa radšej než šušťanie prašane majú šušťanie bankoviek. Je to zimné stredisko sa snobskú povestí - a ako by tiež nie: jazdí alebo jazdili sem Goldie Hawnová, Michael Douglas s rodinkou, Jack Nicholson s milenkami, Charlie Sheen s fľašou, Kevin Costner a muzikant John Denver, ktorý o Aspene napísal aj niekoľko piesní . Je to skutočné mesto z Divokého západu, dnes sú tam však butiky značiek, ako je Dior, Vuitton, Prada, Gucci, Bvlgari, Zegna ... Dobrá rada: peniaze a nuggety so sebou, lyže nie sú podmienkou.

BANFF, Kanada

Asi desaťtisícové mesto uprostred kanadskej divočiny leží v rovnomennom národnom parku a navyše má aj horúce pramene, takže o aprés ski je tam postarané. Bazény sú vonkajšie, takže sa návštevník môže pri relaxácii pozerať na vrcholky hôr. Tým hlavným však je v zime lyžovanie. Tri strediská v okolí, Sunshine Village, Mount Norquay a Lake Louise, poskytujú dohromady na 270 tratí.

V Banffe tvrdia, že majú jeden z najlepších prašane na svete, hovoria mu "šampanský prášok". Poznámka, aby ste dobre zapadli a pôsobili mazácky: Banff sa vyslovuje "Bemf".

CHAMONIX, Francúzsko

Malebné horské mesto s historickým centrom, nad ktorým sa týči úchvatný masív Mont Blanku. Chamonix má úžasnú horolezeckú a lyžiarsku tradíciu, veď sa tu v roku 1924 konali prvé zimné olympijské hry. Lyžiarske terény tvorí niekoľko oblastí prepojených skibusmi. Neubytujú sa síce priamo pri zjazdovke, ale Chamonix ponúka niečo iné, čo inde vo Francúzsku moc nenájdete. Toto malebné horské mestečko je preslávené najmä vynikajúcimi podmienkami pre jazdu vo voľnom teréne. Preslávený je najmä 22 km dlhý zjazd Vallée Blanche.

JACKSON HOLE, USA

Hoci "hole" znamená diera, jazdí sa sem ukázať každý, kto chce niečo znamenať. Kedysi to býval klasický Divoký západ, pretože sa v blízkosti stýkajú hranice štátov Wyoming a Idaho. Teraz sem jazdia ľudia ako Clint Eastwood, Tiger Woods, Harrison Ford alebo Rockefeller. A samozrejme Bill Clinton, ktorý tu ako prezident usporadúval rád stretnutia. Ale dá sa tu aj lyžovať, a tak sem jazdia divosi, ktorí majú radi neortodoxný zjazdy na neupravených prírodných svahoch. Inak toto americké stredisko veľkosťou pripomína skôr menšie alpský resort.

Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:

PARK CITY, Utah, USA

Toto miesto poznáte, pretože ste ho vídaval pred deviatimi rokmi na olympiáde v Salt Lake City. Majú tam, rovnako ako v celom Utahu, vraj najlepší sneh na svete, pretože je dokonale suchý.

Park City, ktoré bolo vyhlásené jedným z dvadsiatich najkrajších miest Ameriky, je vlastne sedmitisícové hniezdo, ktoré už dávno malo zaniknúť a zachránilo ho práve lyžovanie. Kedysi sa tu ťažilo striebro a zlato, ale v 50. rokoch sa z Park City stalo skoro mesto duchov. Zimné stredisko tú otvorili v roku 1963, keď si uvedomili, že zlato sa dá ťažiť aj zo snehu. Dnes sem prichádza 1 600 000 lyžiarov ročne.

Ešte k tomu snehu. Utah leží ďaleko od Pacifiku, odkiaľ prichádzajú zrážky. Mraky sa zdvihnú cez kalifornskej hory, potom pokračujú cez vnútrozemie, ktoré je v podstate púšť. Z nej stúpa teplo, ktoré mraky pripraví o časť vlhkosti. Až keď oblaky narazí na prvý hory, ochladí sa a začnú zrážky. A to je práve tu. Za zimu tu nasněží spústy prašanu, ktorý je našuchorený a ľahký ako pierko kolibríka.

ST. ANTON, Rakúsko

Najlepšie a tiež jedno z najdrahších lyžovanie v Rakúsku je rozdelené do dvoch neprepojených oblastí. Obe miesta sú však medzi sebou za polhodinku ľahko dostupná autom či autobusom. Zóna St. Anton, St. Christoph a Stuben má 133 km tratí a tiež neuveriteľne rozľahlé a báječné terény pre freeride.

Luxusné Lech Zürs, pýcha rakúskeho lyžovania, pridáva 110 km prepojených zjazdoviek. Najmä táto oblasť má navyše zámerne obmedzenú kapacitu hotelových lôžok kvôli zachovaniu komfortu turistov. V tejto oblasti lacné ubytovanie a reštaurácia nehľadajte.

Vail, USA

Keď sem príde Európan, bude si pripadať skoro ako doma, pretože toto stredisko má kopírovať bavorskú horskú dedinku. Uličky sú vymerali tak, aby ponúkali priehľady na okolité hory. Nebolo potrebné nič prestavovať, pretože Vail postavili na zelenej lúke. Stalo sa to začiatkom 60. rokov a odvtedy tu vyrástlo najväčšie zimné stredisko v USA a druhé najväčšie zimné letovisko západnej pologule. Keď tu v roku 1962 otvárali, mali tri vleky, teraz ich je tridsaťjeden. Majú tam skoro 200 tratí. Vail bol za posledných sedemnásť rokov vyhlásený štrnásťkrát najlepším lyžiarskym strediskom Spojených štátov.

VERBIER, Švajčiarsko

Verbier sa vďaka každoročným pretekom Xtreme Verbier stalo najväčšou Mekkou Freerider Európy a možno aj sveta. A tiež jedno z najväčších, najlepších a nejmondénnějších stredísk vo švajčiarskych Alpách. Žije tu asi 2 700 obyvateľov, ale v zime tu žije pokojne aj 35 000 ľudí. Medzi nimi švédska či dánska kráľovská rodina, Diana Rossová, Richard Branson či James Blunt.

WHISTLER, Kanada

Nad mestom, ktoré leží asi 120 kilometrov od Vancouveru, sa týči dve hory, jedna sa volá - ako inak - Whistler (čo má upomínať na pískanie syslů), druhá Blackcomb. Dohromady tvoria najväčšie zimné stredisko na západnej pologuli. Ročne tam prídu dva milióny ľudí, ktorí majú dispozícii cez dve stovky zjazdoviek. Najdlhšia meria jedenásť kilometrov. Mimochodom, pozor na medvede: keď cíti jedlo, pokojne si kvôli nemu otvoria aj vaše auto.

ZERMATT, Švajčiarsko

Zermatt je proste Zermatt, lyžovanie pod vrcholom Matterhornu. Jedinečný, úžasný a zároveň preklínaný a mnohými zhadzované, vraj je hlavne pre snobov a bohaté Rusmi. Nikde inde v Alpách však lanovka nevyvezie lyžiarov tak vysoko, do 3 900 metrov. Okolo sú skvelé scenérie, také, aké sa nevidí.

Lyžovanie je tu báječné. Najdlhší zjazd z Klein Matterhornu meria rovných 17 km a má neuveriteľné prevýšenia takmer 2 300 metrov. Dole v údolí čaká jeden luxusný hotel vedľa druhého. Toto miesto vo Švajčiarsku si Česi zatiaľ moc neobľúbili, ale zájsť sem aspoň raz za život patrí do lyžiarskej biblie.

História Kanady

História do 20. storočia
Jacques Cartier na svojich troch výpravách podrobne preskúmal pobrežie Newfoundlandu a záliv svätého Vavrinca, čím otvoril cestu francúzskej kolonizácii.

Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenia do doby pred cca 26 000 rokmi v prípade severného Yukonu a pred cca 9 500 rokmi v prípade južného Ontária. Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L'Anse aux Meadows, to však existovalo len krátko az dlhodobého hľadiska nemalo žiaden význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočí výskumnou plavbou John Cabot (1497), ďalšie výpravy sem podnikli Jacques Cartier (1534) a ďalšie. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Québec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovala pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.

Francúzi v 17. storočia kolonizovali okolie rieky sv. Vavrinca zatiaľ čo Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných USA. Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zeme princa Ruprecht. V rokoch 1689-1763 došlo k sérii tzv francúzskych a indiánskych vojen. Tieto vojny, vyústili v zánik francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.

Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Québec.

Za americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila k povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc loajalistů odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostala na územie Québecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídlujících sa najmä v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdelenie provincie Québec na Horné a Dolné Kanadu, pre Horné Kanadu (terajšia provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantné.
Smrť generála Brock. V bitke na Queenston Heights bol tvrdo odrazený prvý pokus Američanov o dobytie Horné Kanady, zároveň tu však guľkou ostreľovača zahynul zrejme najlepší britský veliteľ britsko-americkej vojny.

V britsko-americkej vojne v rokoch 1812-1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Horné i Dolné Kanadu, ale ich vpády boli odrazené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britmi (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých jazier i Tecumsehova aliancie), ako aj miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastnili a ak áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním status quo ante.

Nasledovala expanzia na sever a západ za pomoci Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudsonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri povstania roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť za Horné a Dolné Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).

V roku 1846 boli podpisom Oregonskej dohovoru ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej imigráciu z Európy i vysokej pôrodnosti viedol k osídľovania kanadského vnútrozemia a zakladanie nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia. Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britskej severoamerickej kolónie Zjednotené provincie Kanada, Nové Škótsko a New Brunswick v jedinej, už do značnej miery autonómne domínium. Krátko potom došlo k znovuvytvorenie provincií Ontário a Québec. Do týchto provincií bola začlenená Ruprechtov krajiny a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novovytvorené provincie Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou tri transkontinentálnych železníc a založením kráľovskej severozápadnej jazdnej polície. V roku 1873 sa pripojila ďalšie kolónie (Ostrov princa Eduarda) a provinčné postavenie získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).



Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny Veľkou Britániou a vyslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády.

V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovanie sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov av roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť. Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.

Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po prepadnutí Poľska potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju vojnového priemyslu, Kanada zásobovala jeho produkty nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najskôr dislokovaná prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojnové loďstvo hralo enormne dôležitú úlohu v bitke o Atlantik.

V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincie. Výsledkom silné povojnové imigrácia bola tzv tichá revolúcia v Québecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.

Počas roka 1981 došlo k dohode tzv o patriaci (Patriation) ústavy, ktorá mala definitívne urobiť Kanadu nezávislú krajín. 17. apríla 1982 tak došlo aj napriek odporu predstaviteľov Québecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.

Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenie a spomínaných ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačních a separatistických snáh Québecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Québec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutia v Québecu však stále pokračuje v činnosti a viacmenej odmieta toto stanovisko akceptovať.

V priebehu povojnových rokov dochádzalo k čoraz väčšej hospodárskej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila v kanadsko-americkú zmluvu o voľnom obchode (Canada-United States Free Trade Agreement), ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadská médiá (v americkom pohraničí av anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne vymierajúcej pod konkurenciou médiách amerických), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantné skupina usilujúca o vytvorenie tzv Severoamerickej únie ). 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenených teritórium Nunavut.

Bývalá finalistka Miss Kanada ná titul v odbore Beatles

Liverpoolska univerzita má prvý absolventku študijného odboru, ktorý sa zameriava na skupinu Beatles. Magisterský titul tu získala vo svojich třiapadesáti rokoch bývalá finalistka súťaže Miss Kanada Mary-Lu Zahalan-Kennedyová.

Vedenie univerzity Liverpool Hope hovorí, že ich magisterský program je prvým študijným odborom založeným na živote a dobe štvorica prezývané Fab Four.

Mary-Lu Zahalan-Kennedyová štúdium odboru nazvaného "Beatles, populárna hudba a spoločnosť" začala v roku 2009 spolu s 11 kolegami a kolegyňami.

Bývalá adeptky na titul najkrajšej dievčatá Kanady uviedla, že jej kurz pomohol najmä lepšie pochopiť šírke vplyvu slávnej skupiny.

"Marie-Lu sa tak dostala do uznávanej skupiny učencov v odbore populárnej hudby a môže ponúknuť svieži a provokatívne vhľad do oboru muzikológia," povedal zakladateľ a vedúci odboru Mike Brocken.

Zahalan-Kennedyová sa po ukončení štúdia vráti do Kanady za svojím manželom a dvoma dospelými dcérami a bude učiť populárnu hudbu v Ontáriu.

Masaker ťažných psov

Kanaďania objavili hrob stovky zmasakrovaných ťažných psov, ktorých sa zbavili ich majitelia po skončení olympiády vo Vancouveri. Prepadla sa totiž dopyt po výletoch na psích zaprahoch. Utratenie psov prezradil najatý rás, ktorý teraz žaluje majiteľa svorky za psychickú ujmu.

"Nemáme slov, aby sme popísali spôsob, ako tie zvieratá uhynuli," povedala novinárom Marcie Moriartyová zo Spoločnosti na ochranu zvierat štátu Britská Kolumbia. "Tak sa nezabíja ani dobytok, aj bitúnok majú prísne pravidlá pre usmrtenie zvierat. Tu došlo k porušeniu každého z nich."

Stovka ťažných psov skončila s guľkou v hlave alebo podrezaním krátko po skončení minuloročnej zimnej olympiády vo Vancouveri. Mnohí z nich boli pred smrťou vo zbídačené stave, vyleje bolesťou a niesli známky ťažkých poranení. Miestne ochrancovia zvierat označili udalosť za bezpríkladne kriminálny čin.

Zvieratá, ktoré údajne patrila firme Howling Dog Tours, ktosi pochoval v hromadnom hrobe pri meste Whistler. Asi nikto by sa nič nedozvedel, keby prípad neprezradil zabijak, ktorého si objednali majitelia svorky. Firmu totiž zažaloval.

Podľa svojho právnika muž, ktorého meno polícia neprezradila, trpí posttraumatickým šokom a požaduje kompenzáciu.

Výlety na psích zaprahoch boli obľúbeným rozptýlením, ktoré miestne majitelia ťažných psov a saní (mushera) ponúkali návštevníkom olympijských hier. Po ich skončení ale dopyt prudko klesla. Firma Howling Dog Tours pôvodne vlastnila tristo psov, ale po olympiáde sa rozhodla stovky nadbytočných zvierat "čo najlacnejšie" zbaviť. Polícia zatiaľ nevypátrala, komu firma vlastne patrí.

Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:

Geografia Kanady

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. Na severe k nemu patrí rad arktických ostrovov zasahujúce až k Severnému ľadovému oceánu. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141 ° západnej dĺžky, tieto nároky však neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobreží Atlantiku, na juhu dlhá hranica s USA (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe pacifickej pobrežia a dlhá hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesota tvorí hranicu s USA systém Veľkých jazier as ním súvisiace rieky.
Niagarské vodopády z kanadskej strany.

Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľov / km ² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc av koridore Quebec-Winsdora. Najsevernejšom trvalo osídleným miestom Kanady (a sveta) je CFS Alert (stanica kanadských síl Alert) na severnom výbežku Ellesmerova ostrova, 450 námorných míľ od severného pólu.

Stredo-severná časť Kanady tvoria tzv Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odřených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (ak vôbec), bohato minerálov a rad jazier a riek. Celkovo je Kanada krajinou s najväčším počtom jazier na svete av týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.

Vo východnej časti Kanady ústí rieka sv. Vavrinca do Atlantiku najväčším nálevkovitým ústím na svete. V podstate za ne možno považovať celý záliv sv. Vavrinca. Na konci zálivu leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé leží tzv Prímorské alebo Pobrežná provincie. Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewane, ovšem označujú sa tak spravidla len tieto tri, ktoré nemajú žiadne hlboké vnútrozemia. Nový Brunšvik a Nové Škótsko sú tu rozdelené zálivom Fund, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.

Stred Kanady je z klimatického aj tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny sa vlamujícím Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv Prérijními provinciami, ktoré Skalisté hory odtínají od jedinej "pacifickej" provincie, Britskej Kolumbie.

Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza arktické územie ľadových púští cez tundru a tajga až k prériím a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásu na juhu. Veľké jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne len málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).