Meno provincie "Ontário" je irokézského pôvodu a znamená "nádherné jazero" (myslené tým Ontárijské jazero). Hlavným mestom provincie je Toronto (cca 2,5 milióna obyvateľov), ale na území Ontaria sa nachádza aj hlavné mesto Kanady - Ottawa. K 1. júli 2005 mala provincia 12 541 419 obyvateľov, čo predstavuje 37,9% kanadskej populácie. Ontario má rozlohu 1 076 395 štvorcových kilometrov. Ontario je na severe ohraničené Hudsonovým zálivom a Jamesovým zálivom, na východe provincií Québec, na západe provincií Manitoba a na juhu americkými štátmi Minnesota, Michigan, Ohio, Pensylvánia a New York. Dlhá hranice Ontária so spojenými štátmi je tvorená takmer bezvýhradne jazerami a riekami. Teda aj hraničné priechody do USA sú často tvorené mosty.
História
Územie dnešnej provincie bolo pred príchodom Európanov osídlené indiánskymi kmeňmi Algonkinů (Algonquian) a Irokézov (Iroquois). V 17. storočia francúzski objavitelia Etienne Brulo a Samuel de Champlain a anglický moreplavec Henry Hudson preskúmali a zmapovali väčšiu časť Ontária ako zákazku od francúzskeho a Spojeného kráľovstva.
Územie Ontária a Quebecu spočiatku v 16. a 17. storočia spravovali Francúzi, po ich prehre s Angličanmi roku 1759 v bitke pri plání Abraháma, sa tieto regióny dostali pod britskú správu. Angličania roku 1774 zjednocujú Ontario s Quebecom kvôli ľahšiemu správe týchto riedko osídlených území. Novými osadníkmi týchto končín sa stali royalisti zo 13 kolónií, ktorí utiekli pred revolúciou a zostali verní korune. Kvôli veľkému počtu obyvateľov dochádza roka 1791 k rozdeleniu územia Ontária a Quebecu na dve oddelené teritória - Horné a Dolné Kanadu. Dôvodom k rozdeleniu boli predovšetkým kultúrne a jazykové rozdiely. V Horné Kanade (dnešné Ontário) prevládalo anglicky hovoriace obyvateľstvo Britského pôvodu a anglikánskeho alebo protestantského vyznania.
V Dolnej Kanade (dnešný Quebec) najpočetnejšou skupinou boli francúzsky hovoriacej katolíci, okrem iného aj zo západnej časti Francúzska. Mesto Toronto bolo niekoľkokrát ohrozovaných americkými vojskami, aby roka 1813 čiastočne zhorelo v požiaru. Roku 1841 Veľká Británia znova zjednocuje provincie kvôli ľahšiemu správe, ale názvy sú zachované oddelene: Východná Kanada (Canada East) a Západné Kanada (Canada West). Dôvodom k (v poradí už druhému) zjednotení Kanady bolo povstanie Francúzov v Dolnej Kanade (z dôvodov etnických) rovnako tak ako povstanie Angličanov v Hornej Kanade (z dôvodov ekonomických). Po vzniku Kanady roku 1867, sa Ontario a Quebec stali ako samostatnými provinciami. Z tejto doby pochádza aj súčasný stav hraníc medzi týmito provinciami.
Územie provincie Ontário je od tejto doby chápané ako územie kde prevláda anglicky hovoriace obyvateľstvo a kultúra, z tohto dôvodu bolo pre francúzsky hovoriacich obyvateľov pripravený osobitný školský systém. Od tejto doby boli zavedené všeobecné (ľudovej) školy (Public schools) a katolíckej školy (Catholic schools). Všeobecné školy boli pre väčšinu obyvateľov, zatiaľ čo katolíckej školy boli pre anglicky a francúzsky hovoriace katolíkmi. Francúzština bola postavená mimo zákon a v 20. storočia tak bola veľká väčšina francúzskeho obyvateľstva poangličtenou. Rozdelenie škôl na všeobecné a katolíckej funguje v provincii Ontario dodnes.
V období prvej a druhej svetovej vojny bola veľká časť obyvateľov z provincie Ontário regrutovanie do armády Veľkej Británie, ktorá bojovala v Európe. Po druhej svetovej vojne táto provincia ekonomicky veľmi prospieva a je miestom, kam sa sťahujú ľudia zo všetkých kútov sveta. Dnes je provincia Ontário najhustejšie obývaná a podľa celkovej rozlohy druhá medzi všetkými kanadskými provinciami. Zo všetkých provincií Kanady platí za ekonomicky najdôležitejšie a najdynamickejším provincii. Tu sa nachádza aj veľká kanadská mestá ako Ottawa (hlavné mesto Kanady) a Toronto (najväčšie mesto Kanady a zároveň hlavné mesto provincie Ontário).
Obyvateľstvo
Ontario je, ako väčšina kanadských provincií, provincie osídlená len nerovnomerne. Najhustejšie obývaný je južnej Ontario, zvlášť širšie okolie Toronta. Územie severného Ontária sú len riedko osídlená (v blízkosti veľkých jazier) alebo nie sú osídlená vôbec.
Zloženie obyvateľstva Ontária je etnicky veľmi rôznorodé: väčšina obyvateľov sú príslušníci bielej rasy ale je tu celkom veľa príslušníkov ostatných rás - ako rasy mongoloidnej (predovšetkým Číňania alebo i pôvodné Indiáni) tak aj negroidní (obyvatelia z Afrických republík).
Väčšina obyvateľov sa hlási k niektorému z odnoží kresťanstva - prevládajú protestanti (okolo 34.9%), ďalej nasledujú rímski katolíci (okolo 34.7%). Ďalšou nejpočtnější skupinou sú potom moslimovia (3.1%). Kvôli veľkému počtu obyvateľov ktorí sa do Ontária sťahujú, štatistiky obyvateľov sa za posledných 100 rokov neustále zvyšujú. Asi polovica všetkých obyvateľov je britského pôvodu a asi 10% činí obyvateľa pôvodu francúzskeho, pričom je zrejmý zlomok obyvateľov z európskych krajín. Najviac používaným jazykom je angličtina ale federálna vláda Kanady je formálne bilingválne (dvojjazyčná) - oficiálnymi jazykmi sú teda angličtina a francúzština.
Veľká väčšina obyvateľov Ontária žije v mestách (cez 80%) a hlavnými mestskými aglomeráciami v Ontáriu sú: Toronto, Ottawa, Hamilton, London a Kitchener.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára