Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej Kanade a tretie najväčšie v celej Kanade. Okolo mesta sa rozlieha Regionálny okres Metro Vancouver, ktorý patrí do väčšieho celku všeobecne známeho ako Lower Mainland. Vancouverský prístav zaberá objemom svojej prepravy prvé miesto v celej Severnej Amerike. Po Hollywoode a New Yorku je Vancouver tretím najväčším centrom filmovej produkcie v Severnej Amerike, občas je označovaný za Hollywood severu. Vancouver práve hostí XXI. zimné olympijské hry.
Vancouver leží v údolí rieky Fraser pri Tichom oceáne, medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Coast Mountains. Mesto v 60. rokoch 19. storočia založili prisťahovalci. Rýchlym tempom sa z malej osady stalo metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam po dokončení Panamského prieplavu.
V roku 1986 malo mesto 431 147 obyvateľov (aglomerácie 1,51 milióna), a roku 2006 587 891 [12] (aglomerácia 2 180 737). Rozloha mesta je 114,67 km ² (aglomerácia 2 878,52 km ²). Mesto rýchlo rastie a odhaduje sa, že počet obyvateľov v metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2020 hranicu 2,6 milióna.
Za drobnú geografickú zaujímavosť možno pokladať fakt, že mesto Vancouver neleží na ostrove Vancouver. Obaja však nesú meno po kapitánovi Kráľovského námorníctva George Vancouver, ktorý tu robil prieskumy v roku 1792. Je tiež dobré sa zmieniť o existencii rovnomenného mesta vo Washingtone. Vancouver patrí do pacifického časového pásma (UTC-8).
Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie oblasti datovať do obdobia 2 500 až 7 000 pred Kr [14] [15] Ako prvý Európan pobrežie preskúmal v roku 1791 španielsky moreplavec José María Narváez. O rok neskôr ho nasledoval George Vancouver. Pristál v zálive, ktorému dal britskej meno Burrard. [16] Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvý Európan, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, neďaleko miesta, kde sa dnes nachádza Univerzita Britskej Kolumbie.
Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:
V roku 1861 priviedla Sobia zlatá horúčka viac ako 25 000 mužov k ústiu rieky Fraser a položila tu základ trvalého osídlenia. Bolo založené v roku 1862 na farme McLeary pri brehu rieky Fraser. Píla postavená v Moodywille (teraz North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších ciest na južnom brehu av okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stamp. Stamp začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni. Pokúšal sa postaviť mlyn v Brockton Pointe, na mieste, kde dnes stojí maják vo východnej časti Stanley parku, ale silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť mlyn na Gore Street, ktoré sa stalo poznáme ako Hastings Mill. Okolo mlyna postupne vznikalo centrum dnešného Vancouveru. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice v roku 1880 začal jeho význam postupne klesať. Naďalej však zostal dôležitou súčasťou mesta až do jeho uzavretia v 20. rokoch 20. [19] storočia. Ďalší z osád, Gastown, sa rýchlo rozrástla roku 1867 v okolí krčmy, ktorý za prísľub whisky, ktorú zvládnu vypiť na jedno posedenie, postavil dohromady s robotníkmi z mlyna as námorníkov John Deighton. Roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia rozhodla o založení mesta premenované na Granville. Toto mesto bolo spolu s jeho prístavom neskôr vybrané ako konečná stanica pre Kanadskú Pacifickú železnicu.
Socha Gassy Jacka v historickej štvrti Gastown
Mesto Vancouver oficiálne vzniklo zápisom do registra ako mestská samospráva 6. mája 1886. V rovnaký rok do mesta dorazila Transkontinentálnych železnice. Meno mesta vybral prezident Kanadskej pacifickej železnice (CPR) William Cornelius Van Horne.
13. júna 1886, vypukol veľký požiar a celé mesto ľahlo popolom. Napriek tomu sa Vancouver z tejto tragédie rýchlo spamätal a ešte v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady čítajúce len 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na 20 000 a do roku 1911 až na 100 000 obyvateľov.
Vancouver v roku 1898
Ekonomika mesta veľmi závisela na veľkých firmách, ako napríklad Severozápadná spoločnosť a Kanadská pacifická železnica, tie mali prostriedky na rýchly rozvoj Vancouveru a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, ale hlavným priemyslom zostala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a výrobkov.
V období po prvej svetovej vojne, počas Veľkej hospodárskej krízy došlo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedeným hlavne členmi komunistickej strany. V roku 1935 nepokoje vyvrcholili. Cez 1 600 štrajkujúcich zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch násilných protestov obrátili štrajkujúci svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky. Medzi ďalšie spoločenské hnutia tejto doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien požadujúce zákaz pitia a distribúcie alkoholu. Tvrdili, že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a podporuje zločinnosť. Prohibícia začala v Kanade po konci prvej svetovej vojny a trvala až do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholu trvajúci dodnes.
Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli po tom, čo Liga za vylúčenie Azijců (združenie zo začiatku 20. storočia, ktorý chcelo zabrániť ľuďom z oblasti východnej Ázie v príchode do Kanady a USA) vyvolala výtržnosti vo štvrtiach Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo, že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s Číňanmi častými návštevníkmi fajčenie ópia. Na základe týchto odhalení zákonodarcovia schválili federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a distribúciu ópia na iné ako zdravotnícke účely. Zlúčenie s Point Grey a Južnom Vancouverom dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januári 1929 mal rozšírený Vancouver cez 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard od rieky Fraser až k zálivu Burrard.
Vancouver leží na ploche 114,67 km ². Terén tvoria nížiny i pahorkatiny. Od priameho vplyvu Tichého oceánu ho chráni ostrov Vancouver, s oceánom je spojený úžinou Strait of Georgia. Mesto samotné sa rozkladá na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard na severe a ústím rieky Fraser na juhu.
Pohľad z výšky na Stanley Park
K mestu patrí aj tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park. Park zaberá plochu vyše 400 hektárov, jeho veľká časť je zalesnená pol miliónom stromov, z ktorých sú niektoré staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne okolo osem miliónov návštevníkov, turistov i domorodcov.
Park kráľovnej Alžbety
Na obzore mesta dominuje pohorie North Shore. Pri dobrej viditeľnosti možno na obzore vidieť stratovulkán Mount Baker (3 285 m) nachádzajúci sa na juhovýchode USA v štáte Washington. Ďalej možno vidieť ostrov Vancouver na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.
Klimatické podmienky sú na kanadské pomery nezvyčajne mierne. Vancouver má oceánske podnebie ohrievané teplým Severným tichomorským prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná denná teplota pohybuje okolo 22 ° C. V januári okolo 8 ° C Celodenný mrazy a sneženie bývajú zriedka. Priemerné množstvo zrážok sa za rok pohybuje okolo 1 219 mm. Na severnom úpätí hôr však naprší ročne cez 2 000 mm. Najčastejší výskyt zrážok býva medzi októbrom a začiatkom apríla.
Vo Vancouveri a okolí rastú stromy a rastliny predovšetkým dažďových lesov mierneho pásu. Skladajú sa z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší. Medzi typické ihličnany rastúcich v oblasti patrí smrek sitkanský, tuja obrovský, jedľovec západnej, douglaska tisolistá. [34] Lesy tejto oblasti sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Len v zátoke Elliott Bay v Seattli je možné stromy porovnávať, čo sa výšky týka, s tými vo fjorde Burrard a zátoke English Bay. Najväčšie stromy sa predtým vyskytovali v oblasti dnešného Gastowne, miesta, kde ťažba dreva začala najskôr a na južných brehoch zátok False Creek a English Bay, najmä v okolí pláže Jericho Beach. Les v Stanley Parku je väčšinou druhej a tretej generácie, existujú tu ešte dôkazy konzumáciu starých techník ťažby dreva. Napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich vrážal. Drevorubač na nich stál, a tak mohol strom urezať vo väčšej výške, kde bol kmeň užší. V rôznych častiach okresu West Vancouver rastie Arbutus menziesii. Mnoho rastlinných druhov doviezli kolonisti z iných svetadielov, najviac potom z východnej Ázie. Napríklad rôzne druhy paliem, blahočet čílsky, javor dlanitolistý, azalky. Od 30. rokov 19. storočia začala výsadba čerešní zúbkovaných čiže sakúr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára