štvrtok 31. marca 2011

Tento rok sa v Kanade uloví najviac tuleňov za posledných 30 rokov

Ottawa - Kanada o pätinu zvýšila ročnú kvótu na lov tuleňov. Ministerstvo pre rybolov povolilo uloviť tento rok 468 200 tuleňov, čo je maximálne povolené množstvo od roku 1971, keď vláda začala lov regulovať. Lovecká sezóna začne v najbližších dňoch. Lov tuleňov pravidelne vyvoláva kritiku ochrancov zvierat a embargo Európskej únie na dovoz kanadských tuleních výrobkov viedlo k roztržke medzi Ottawou a Bruselom.

Zvýšenie kvóty kritizoval Medzinárodný fond pre ochranu zvierat (IFAW). Rozhodnutie je podľa neho neospravedlniteľné a ekonomicky nezmyselné. Vláda údajne vydáva na podporu lovu ročne niekoľko miliónov dolárov, ročný príjem z predaja tuleních výrobkov ale podľa IFAW dosahuje len asi jedného milióna dolárov.

Tradičný lov tuleňov je v Kanade citlivou záležitosťou. Keď Európsky parlament v roku 2009 schválil zákaz obchodovania s tuleními výrobkami v celej EÚ kvôli údajne krutému spôsobu lovu, kanadskí poslanci na protest proti tomu ponúkali tulenie menu. Vtedajšia generálna guvernérka Kanady Michaëlle Jeanová kvôli solidarite s domorodými poľovníkmi verejne zjedla kúsok surového srdca ubitého tuleňa.

Presťahujte sa do Kanady:


štvrtok 24. marca 2011

Etiketa obchodného rokovania v Kanade

Typickým rysom kanadských obchodníkov je ich korektnosť. Rešpektujú aj nepísané zákony, všetka aj ústne dohodnuté pozície, záväzky či termíny sú záväzné a nemožno ich meniť. Raz dané slovo sa stáva zákonom. Majú silne zažitý morálny kódex a zmysel pre dodržiavanie zákonov. Rovnakú korektnosť a spoľahlivosť predpokladajú a vyžadujú aj od svojich partnerov. Očakávajte detailné a dlhé zmluvy, kontrakty. Kanaďania sú veľmi citliví na nekorektné pojednávaní, nepriehľadnosť podnikanie, nedodržiavanie zmlúv, obchádzanie zákonov apod Hneď pri malom podozrení, že sa nedodržiavajú dohodnuté pravidlá či dané slovo, strácajú dôveru v obchodného partnera. Pri nedodržaní dohodnutých obchodných podmienok sa bude kanadský obchodník cítiť veľmi urazený až podvedený, bude požadovať spravodlivosť a nebude sa báť obrátiť sa na súdy či vyššej inštancie, vládne úrady a podobne.

Je známe, že sa Kanaďania vždy snaží partnera čo najlepšie preveriť ešte skôr, než s ním začnú viesť rokovania. Preštudujú si starostlivo výročnej správy, katalógy, zistí, o ako solventná firmu sa jedná (bankové informácie), s kým obchoduje atď Podrobne preštudujú aj webové stránky, preto sa odporúča, aby obchodníci s ambíciami obchodovať s Kanadou investovali do kvalitnej internetovej prezentácie firmy v bezchybné angličtine. Je vždy vhodné predložiť referencie od zahraničných i veľkých tuzemských obchodných partnerov, s ktorými firma obchoduje už dlhšiu dobu. Kanadský partner takmer vždy tieto referencie aj sám priamo vyžaduje. Ak bude kanadský partner cítiť, že existuje reálna možnosť vzájomného obchodu, obráti sa na českého obchodníka s radom otázok, na ktoré bude očakávať prakticky okamžitú odpoveď, tj do 24 hodín. Nereaguje Ak český partner dostatočne pružne, stráca Kanaďan záujem a rokovania vôbec nedôjde.

V obchodovania sú Kanaďania opatrní, rozvážni, dívajú sa ďaleko do budúcnosti, nezaujíma je iba momentálna, náhodný, jednorazový obchod či výhoda. Majú záujem na dlhodobejšej spolupráci a neradi menia svojich obchodných partnerov. Sú veľmi konzervatívne, snaží sa však jednať otvorene a priateľsky, najmä do momentu, než sa v partnerovi sklamú. Nikdy nekonajú impulzívne ani intuitívne, neradi v obchode improvizujú. Než niečo povedia, sľúbi alebo urobia, vždy si to dobre a radšej dlhšie promýšlejí. Neradi riskujú, dajú prednosť menšiemu riziku, aj keď s menším ziskom. V obchodovanie sú veľmi opatrní, postupujú krok za krokom a veľmi uvážlivo. Pri rokovaniach preferujú voľnejší tempo, trvá im tiež dlhšiu dobu, než dôjdu k rozhodnutiu či nejakému výsledku. Aj za cenu toho, že sa im zvýši náklady, rokovania radšej opakujú alebo predlžujú. Vo väčších mestách, ako je Toronto alebo Montreal, očakávajte rýchlejšie tempo rokovaní, pomalší potom v západných provinciách, kde býva priateľskejší a uvoľnenejšia atmosféra. Na pojednávaní sú Kanaďania vždy veľmi dobre pripravení, dobre vedia, čo chcú dosiahnuť, premyslí vopred taktiku aj stratégiu. Vystupujú rozumne, chápu, že výsledkom rokovaní bude kompromis. Nechajte si väčší priestor pre ústupky, Kanaďania majú veľké počiatočné požiadavky, či už sú kupujúci alebo predávajúci. Spravidla už na začiatku rokovaní ponúknu veľké ústupky, neskôr přicházíjiž len s ústupkami malými (ústupky teda majú klesajúcu tendenciu). Ocenia, keď partneri dokážu jasne formulovať svoje návrhy, jednoznačne špecifikovať požiadavky alebo ponuky spolupráce. V písomnom styku (listy, faxy, e-maily) preferujú stručnosť a jasnosť. Nemajú radi dlhé listy či niekoľkostránkové analýzy. Pripravte sa však na to, že váš náprotivok vás požiada o tzv split the difference, tj rozdeľme si rozdiel, čo je bežná taktika používaná kanadskými obchodníkov, keď žiadajú kupujúceho, aby zaplatil viac. Rešpektujte časové lehoty pre dodanie ďalších podrobností, doplňujúcich informácií či zaslanie vzoriek. Kanaďania poznajú hodnotu času.

Presťahujte sa do Kanady:




Rokovania s Kanaďanmi začína nezáväznú konverzácií. Rozhodne nejdú priamo k veci ako trebárs susedné Američania. Radi svojho partnera najskôr aspoň trochu spoznajú. Považuje sa za zdvorilé pohovoriť najskôr o nejakých všeobecných témach a až neskôr prejsť k obchodu. Vyhnite sa otázkam na majetkové pomery, nevhodné sú tiež otázky na plat, nevyzvídejte súkromnú adresu či súkromný telefón. Vhodným témou je šport, predovšetkým hokej. Ten je v Kanade spoločenskou záležitosťou. Ďalším vhodným témou je turistika a cestovanie. Kanaďania radi cestujú. Na celom svet stretnete turistov s kanadskými vlajočkami na batožine či batohu. Je to preto, že sú často považovaní za Američanov, ale oni sú Kanaďania a želajú si byť rozlišovanie. Ak žijú dočasne v zahraničí, vždy sa sťahuje celá rodina. Na svojom dočasnom obydlí tiež spravidla vyvesí kanadskú vlajku. Inými vhodnými témami pre nezáväznú konverzáciu sú história, kultúra, geografia Kanady a najmä ich provincie.

Sú si vedomí veľkosti kanadského trhu, s každým však konajú ako rovný s rovným, neznáša blahosklonný ani obchodníckej úlisný postoj. Nikdy nevystupujú agresívne. Sú veľmi zdržanliví, svoje emócie držia pod kontrolou. Sú si vedomí svojho vysokého životného štandardu, ktorý dosahujú vďaka tomu, že sú veľmi pracovití, snaživí, presní v zamestnaní. Ide skôr o individualistickou kultúru, ľudia aj obchodníci vystupujú značne rezervovane, aspoň do doby, než partnera lepšie spoznajú. Agresivita a asertivita sa pri rokovaniach príliš nevypláca.

nedeľa 20. marca 2011

MS 2015 vo futbale bude v Kanade

Medzinárodná futbalová federácia FIFA rozhodla vo štvrtok o centrách najbližších svetových šampionátov žien a juniorov. V roku 2015 bude hostiť majstrovstvá sveta žien Kanada, informuje o tom server fifa.com.

Kanada bola po odhlásení afrického Zimbabwe jediným kandidátom pre ženské MS 2015 a exekutíva FIFA jej kandidatúru potvrdila. Generálkou bude pre Kanadu v roku 2014 aj šampionát hráčok do 20 rokov, najbližším turnajom tejto vekovej kategórie bude MS v roku 2012 v Uzbekistane.

Majstrovstvá sveta futbalistov do 20 rokov usporiada v roku 2013 Turecko, v roku 2015 sa bude hrať na Novom Zélande. Mladíci do 17 rokov budú mať v roku 2013 šampionát v Spojených arabských emirátoch av roku 2105 v Čile.

štvrtok 17. marca 2011

Ottawa: Pracovné príležitosti v Kanade

Tvorba pracovných príležitostí v Kanade po silnom januárovom náraste vo februári spomalila. Finančné trhy to znepokojilo a na kanadskú centrálnu banku sa zmiernil tlak, aby zvýšila úrokové sadzby. Centrálny štatistický úrad krajiny dnes uviedol, že ekonomika krajiny vytvorila 15.100 nových miest, zatiaľ čo sa čakalo 21.000 po januárových 69.200.

Za posledné tri mesiace tak kanadská ekonomika vytvorila 115.000 nových pracovných príležitostí. Miera nezamestnanosti však zostala vo februári na 7,8 percenta, aj keď analytici očakávali pokles na 7,7 percenta.

Kurz kanadského dolára po správe klesol najnižšie za dva týždne. Obchodníci s dlhopismi prestali toľko vsádzať na to, že úroky pôjdu v Kanade nahor.

Kanada obnovuje pracovné príležitosti, o ktoré prišla počas finančnej a ekonomickej krízy, rýchlejšie než Spojené štáty. Február ale priniesol opačný trend. Zamestnávatelia v USA vytvárali nové miesta najvyšším tempom za deväť mesiacov.

Presťahujte sa do Kanady:


utorok 15. marca 2011

USA a Kanada sú o hodinu bližšie: zaviedli letný čas

New York - Z druhej hodiny rannej na tretiu posunuli v nedeľu hodinovej ručičky obyvatelia severu amerického kontinentu. Do Spojených štátov a Kanady vstúpil letný čas.

Zmena tam nastala postupne vo všetkých časových pásmach o dva týždne skôr ako v Európe, ešte za kalendárny zimy.

Znamená to, že východné pobrežie Ameriky (New York, Washington) sa Európe priblížilo zo šiestich na päť hodín a západné pobrežie (Los Angeles, San Francisco) z deviatich hodín na osem.

Pre tých, ktorí obchodujú na newyorskej burze, je kľúčová informácia
, Že začiatky obchodných seáns sa posunú na 14:30 a konca na 21:00 SEČ.

Rozdiely medzi americkými a európskymi časy sa na obvyklú (o hodinu vyšší) hodnotu
vráti za dva týždne, kedy letný čas nastane vo väčšine európskych krajín
vrátane Slovenska.

Tradičný rituál pretáčanie hodinových ručičiek robia Američania a Európania už niekoľko desaťročí. Kedysi letný čas delil rok na dve polovice. Teraz však "úradný" leto trvá v Európe už sedem mesiacov av Severnej Amerike dokonca osem mesiacov.

Američania a Kanaďania (s výnimkou Havaja, časti Arizony, Saskatchewane, Britskej Kolumbie, Québecu a oblasti Nunavut) ho majú od druhej marcovej nedele do prvej nedele v novembri, Európania od poslednej marcovej nedele do poslednej nedele v októbri.

Tento rok obyvatelia Severnej Ameriky posunuli hodinové ručičky vpred v nedeľu 13. marca z druhej hodiny rannej. Zmenu teda na západnom pobreží ukončili hodinu pred poludním SEČ.

Letný čas, ktorý je proti bežnému času posunutý o hodinu dopredu, vznikol preto, aby sa ušetrila elektrická energia, ktoré by bolo inak potrebné pre večerné osvetlenie. Američania mu nehovoria "letný čas", ale "Daylight Saving Time", teda "čas, ktorý šetrí svetlo".

Presťahujte sa do Kanady:


štvrtok 10. marca 2011

Calgary Alberta

Calgary je s viac ako jedným miliónom obyvateľov (1,162 milióna obyvateľov v aglomerácii v roku 2006) najväčším mestom kanadskej prérijnej provincie Alberta. Leží v juhozápadnej časti provincie v oblasti úrodnej poľnohospodárskej pôdy a prérií.

Calgary je, vďaka okolitým horským centrám, významným centrom zimných športov a ekoturizmu. V posledných desaťročiach mesto zaznamenalo veľký boom predovšetkým vďaka ťažbe a spracovaní ropy. Ďalšími významnými odvetviami sú turistický ruch, poľnohospodárstvo a priemysel zameraný na moderné technológie. Mesto je dejiskom mnohých festivalov, z ktorých najvýznamnejším je Calgary Stampede.

Geografická charakteristika

Mesto sa rozkladá na ploche 789,9 km ² asi 80 km na východ od Skalistých hôr a 300 km na juh od Edmontone. Celá metropolitná oblasť má rozlohu 5083 km ² a žije tu 1,162 milióna obyvateľov.

Presťahujte sa do Calgary alebo inde v Kanade:

piatok 4. marca 2011

Vancouver Britská Klumbia

Vancouver je prístavným mestom v juhozápadnej časti kanadskej provincie Britská Kolumbia.

Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej Kanade a tretie najväčšie v celej Kanade. Okolo mesta sa rozlieha Regionálny okres Metro Vancouver, ktorý patrí do väčšieho celku všeobecne známeho ako Lower Mainland. Vancouverský prístav zaberá objemom svojej prepravy prvé miesto v celej Severnej Amerike. Po Hollywoode a New Yorku je Vancouver tretím najväčším centrom filmovej produkcie v Severnej Amerike, občas je označovaný za Hollywood severu. Vancouver práve hostí XXI. zimné olympijské hry.

Vancouver leží v údolí rieky Fraser pri Tichom oceáne, medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Coast Mountains. Mesto v 60. rokoch 19. storočia založili prisťahovalci. Rýchlym tempom sa z malej osady stalo metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam po dokončení Panamského prieplavu.

V roku 1986 malo mesto 431 147 obyvateľov (aglomerácie 1,51 milióna), a roku 2006 587 891 [12] (aglomerácia 2 180 737). Rozloha mesta je 114,67 km ² (aglomerácia 2 878,52 km ²). Mesto rýchlo rastie a odhaduje sa, že počet obyvateľov v metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2020 hranicu 2,6 milióna.

Za drobnú geografickú zaujímavosť možno pokladať fakt, že mesto Vancouver neleží na ostrove Vancouver. Obaja však nesú meno po kapitánovi Kráľovského námorníctva George Vancouver, ktorý tu robil prieskumy v roku 1792. Je tiež dobré sa zmieniť o existencii rovnomenného mesta vo Washingtone. Vancouver patrí do pacifického časového pásma (UTC-8).

Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie oblasti datovať do obdobia 2 500 až 7 000 pred Kr [14] [15] Ako prvý Európan pobrežie preskúmal v roku 1791 španielsky moreplavec José María Narváez. O rok neskôr ho nasledoval George Vancouver. Pristál v zálive, ktorému dal britskej meno Burrard. [16] Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvý Európan, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, neďaleko miesta, kde sa dnes nachádza Univerzita Britskej Kolumbie.

Pomôcka pre úspešné vysťahovanie:


V roku 1861 priviedla Sobia zlatá horúčka viac ako 25 000 mužov k ústiu rieky Fraser a položila tu základ trvalého osídlenia. Bolo založené v roku 1862 na farme McLeary pri brehu rieky Fraser. Píla postavená v Moodywille (teraz North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších ciest na južnom brehu av okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stamp. Stamp začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni. Pokúšal sa postaviť mlyn v Brockton Pointe, na mieste, kde dnes stojí maják vo východnej časti Stanley parku, ale silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť mlyn na Gore Street, ktoré sa stalo poznáme ako Hastings Mill. Okolo mlyna postupne vznikalo centrum dnešného Vancouveru. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice v roku 1880 začal jeho význam postupne klesať. Naďalej však zostal dôležitou súčasťou mesta až do jeho uzavretia v 20. rokoch 20. [19] storočia. Ďalší z osád, Gastown, sa rýchlo rozrástla roku 1867 v okolí krčmy, ktorý za prísľub whisky, ktorú zvládnu vypiť na jedno posedenie, postavil dohromady s robotníkmi z mlyna as námorníkov John Deighton. Roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia rozhodla o založení mesta premenované na Granville. Toto mesto bolo spolu s jeho prístavom neskôr vybrané ako konečná stanica pre Kanadskú Pacifickú železnicu.
Socha Gassy Jacka v historickej štvrti Gastown

Mesto Vancouver oficiálne vzniklo zápisom do registra ako mestská samospráva 6. mája 1886. V rovnaký rok do mesta dorazila Transkontinentálnych železnice. Meno mesta vybral prezident Kanadskej pacifickej železnice (CPR) William Cornelius Van Horne.

13. júna 1886, vypukol veľký požiar a celé mesto ľahlo popolom. Napriek tomu sa Vancouver z tejto tragédie rýchlo spamätal a ešte v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady čítajúce len 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na 20 000 a do roku 1911 až na 100 000 obyvateľov.
Vancouver v roku 1898

Ekonomika mesta veľmi závisela na veľkých firmách, ako napríklad Severozápadná spoločnosť a Kanadská pacifická železnica, tie mali prostriedky na rýchly rozvoj Vancouveru a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, ale hlavným priemyslom zostala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a výrobkov.

V období po prvej svetovej vojne, počas Veľkej hospodárskej krízy došlo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedeným hlavne členmi komunistickej strany. V roku 1935 nepokoje vyvrcholili. Cez 1 600 štrajkujúcich zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch násilných protestov obrátili štrajkujúci svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky. Medzi ďalšie spoločenské hnutia tejto doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien požadujúce zákaz pitia a distribúcie alkoholu. Tvrdili, že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a podporuje zločinnosť. Prohibícia začala v Kanade po konci prvej svetovej vojny a trvala až do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholu trvajúci dodnes.

Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli po tom, čo Liga za vylúčenie Azijců (združenie zo začiatku 20. storočia, ktorý chcelo zabrániť ľuďom z oblasti východnej Ázie v príchode do Kanady a USA) vyvolala výtržnosti vo štvrtiach Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo, že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s Číňanmi častými návštevníkmi fajčenie ópia. Na základe týchto odhalení zákonodarcovia schválili federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a distribúciu ópia na iné ako zdravotnícke účely. Zlúčenie s Point Grey a Južnom Vancouverom dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januári 1929 mal rozšírený Vancouver cez 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard od rieky Fraser až k zálivu Burrard.

Vancouver leží na ploche 114,67 km ². Terén tvoria nížiny i pahorkatiny. Od priameho vplyvu Tichého oceánu ho chráni ostrov Vancouver, s oceánom je spojený úžinou Strait of Georgia. Mesto samotné sa rozkladá na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard na severe a ústím rieky Fraser na juhu.
Pohľad z výšky na Stanley Park

K mestu patrí aj tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park. Park zaberá plochu vyše 400 hektárov, jeho veľká časť je zalesnená pol miliónom stromov, z ktorých sú niektoré staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne okolo osem miliónov návštevníkov, turistov i domorodcov.
Park kráľovnej Alžbety

Na obzore mesta dominuje pohorie North Shore. Pri dobrej viditeľnosti možno na obzore vidieť stratovulkán Mount Baker (3 285 m) nachádzajúci sa na juhovýchode USA v štáte Washington. Ďalej možno vidieť ostrov Vancouver na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.

Klimatické podmienky sú na kanadské pomery nezvyčajne mierne. Vancouver má oceánske podnebie ohrievané teplým Severným tichomorským prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná denná teplota pohybuje okolo 22 ° C. V januári okolo 8 ° C Celodenný mrazy a sneženie bývajú zriedka. Priemerné množstvo zrážok sa za rok pohybuje okolo 1 219 mm. Na severnom úpätí hôr však naprší ročne cez 2 000 mm. Najčastejší výskyt zrážok býva medzi októbrom a začiatkom apríla.

Vo Vancouveri a okolí rastú stromy a rastliny predovšetkým dažďových lesov mierneho pásu. Skladajú sa z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší. Medzi typické ihličnany rastúcich v oblasti patrí smrek sitkanský, tuja obrovský, jedľovec západnej, douglaska tisolistá. [34] Lesy tejto oblasti sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Len v zátoke Elliott Bay v Seattli je možné stromy porovnávať, čo sa výšky týka, s tými vo fjorde Burrard a zátoke English Bay. Najväčšie stromy sa predtým vyskytovali v oblasti dnešného Gastowne, miesta, kde ťažba dreva začala najskôr a na južných brehoch zátok False Creek a English Bay, najmä v okolí pláže Jericho Beach. Les v Stanley Parku je väčšinou druhej a tretej generácie, existujú tu ešte dôkazy konzumáciu starých techník ťažby dreva. Napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich vrážal. Drevorubač na nich stál, a tak mohol strom urezať vo väčšej výške, kde bol kmeň užší. V rôznych častiach okresu West Vancouver rastie Arbutus menziesii. Mnoho rastlinných druhov doviezli kolonisti z iných svetadielov, najviac potom z východnej Ázie. Napríklad rôzne druhy paliem, blahočet čílsky, javor dlanitolistý, azalky. Od 30. rokov 19. storočia začala výsadba čerešní zúbkovaných čiže sakúr.

utorok 1. marca 2011

Toronto Ontário

Toronto je najľudnatejšie mesto v Kanade a provinciálnym hlavným mestom Ontária. Je umiestnené v južnom Ontáriu na severozápadnom brehu jazera Ontario. S viac ako 2.5 miliónmi obyvateľov to je piaty najľudnatejší magistrát v Severnej Amerike, pričom oblasť Metropolitan Toronto sčíta cez 4.3 miliónov obyvateľov. Toronto leží v srdci Veľkej oblasti okolo Toronta (GTA) a je súčasťou ontárijskej aglomerácie, známe ako Zlatá podkova (Golden Horseshoe), ktorá je domovom pre 8.1 miliónov obyvateľov. Žije v nej približne 25% z celkového kanadského obyvateľstva. Sčítací veľkomestská aglomerácie (CMA) dosahovala v roku 2006 5,113,149 obyvateľov, zatiaľ čo GTA mala 5,555,912 obyvateľov v samom roku pri sčítaní ľudu.

Ako hlavné mesto pre kanadskú ekonomiku, Toronto je považované za globálne mesto a je jedným z niekoľkých špičkových finančných centier na svete. Predné torontská ekonomické odvetvia zahŕňajú financie, podnikateľské služby, telekomunikácie, kozmický priestor, dopravu, médiá, umenie, film, televíznej produkcii, vydavateľstvo, softvérovú produkciu, lekársky výskum, vzdelanie, turistiku a športové priemyselné odvetvia. Torontská burza (Toronto Stock Exchange; v skratke TSX) je svetovou siedmou najväčšou a jej ústredie sa nachádza v meste spolu s väčšinou kanadských spoločností.

Torontskej obyvateľstvo je kozmopolitné a medzinárodné, chápajúce seba ako dôležitý cieľ, kam smeruje väčšina kanadských prisťahovalcov. Jeho obyvateľstvo už netvorí tzv Wasps (belosťou anglosaští protestanti) a Toronto je jedno zo svetovo najrôznorodejších miest, okolo 49% jeho obyvateľov uvádza, že sa narodili mimo Kanady. Všetky typo etnické skupiny so svojimi vlastnými zvykmi, kultúrou a gastronomickými špecialitami neustále ovplyvňujú podobu mesta.

Kvôli nízkej kriminalite v meste, čistému prostrediu, vysokej životnej úrovni a priateľskému názor na rozmanitosť, je Toronto hodnotené ako jedno zo svetovo najlepšie obývateľných miest (podľa Economist Intelligence Unit a prieskumu Mercer Quality of Living). Hoci sa rozkladá na veľkej ploche a jeho centrum sa prezentuje impozantný "krajinou" mrakodrapov, je tu prekvapivo veľa zelene o tom svedčia jedno zo mien, pod ktorým je Toronto známe: "Mesto v parku". V západnej časti mesta sa nachádza park High Park, ktorý má rozlohu 160ha s malou zologickou záhradou. Na torontských ostrovoch, ležiacich pred centrom mesta, nájdeme turistické chodníky, rybníky, menšie letiská, záhrady, pláže, Centreville zábavný park, a miesta, kde môžu návštevníci piknikový.

Aj cez všetky klady bolo Toronto v roku 2006 vyhodnotené ako najdrahší kanadské mesto. Obyvatelia Toronta sú nazývaní Torontonians alebo ak Toronťané.

V centre mesta sa nachádza bývalá najväčšia samostatne stojaca stavba na svete, CN Tower s výškou 553 metrov ktorá bola prekonaná v roku 2007 stavbou Burj Khalifa. Tiež je tu mnoho ďalších turistických a kultúrnych atrakcií ako je potrebné Royal Ontario Museum, Art Gallery of Ontario, Baťa Shoe Museum, Gardiner Museum, Casa Loma, National Ballet of Canada, Ontario Science Centre, Ontario Place, Hockey Hall of Fame (Hokejová Sieň slávy), Black Creek Pioneer Village, Riverdale Farm a Museum of Innuit Art. Torontská ZOO je jednou z najväčších na svete, je v nej viac než 5 tisíc zvierat.
Panorama Toronta (pohľad z prístavu)

Medzi zaujímavé časti mesta tiež patrí Toronto Islands (Torontské Ostrovy), Distillery District, St. Lawrence Market, Beaches, Harbourfront, Scarborough Bluffs Park, Young - Dundas Square, Financial District s mnohými mrakodrapmi, PATH (Najväčšie podzemné obchodné centrum na svete, 27 km dlhé, s viac než 1200 obchody) a Exhibition Place kde sa konajú každoročné výstavy na CNE (The Ex).

Asi 25 km na sever od centra mesta sa nachádza zábavný park Canada's Wonderland (1,3 km ²) s viac ako 200 atrakciami. Jeho letný (máj - október) návštevnosť je cez 3,5 milióna ľudí.