Geografia Kanady

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. Na severe k nemu patrí rad arktických ostrovov zasahujúce až k Severnému ľadovému oceánu. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141 ° západnej dĺžky, tieto nároky však neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobreží Atlantiku, na juhu dlhá hranica s USA (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe pacifickej pobrežia a dlhá hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesota tvorí hranicu s USA systém Veľkých jazier as ním súvisiace rieky.
Niagarské vodopády z kanadskej strany.

Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľov / km ² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc av koridore Quebec-Winsdora. Najsevernejšom trvalo osídleným miestom Kanady (a sveta) je CFS Alert (stanica kanadských síl Alert) na severnom výbežku Ellesmerova ostrova, 450 námorných míľ od severného pólu.

Stredo-severná časť Kanady tvoria tzv Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odřených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (ak vôbec), bohato minerálov a rad jazier a riek. Celkovo je Kanada krajinou s najväčším počtom jazier na svete av týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.

Vo východnej časti Kanady ústí rieka sv. Vavrinca do Atlantiku najväčším nálevkovitým ústím na svete. V podstate za ne možno považovať celý záliv sv. Vavrinca. Na konci zálivu leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé leží tzv Prímorské alebo Pobrežná provincie. Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewane, ovšem označujú sa tak spravidla len tieto tri, ktoré nemajú žiadne hlboké vnútrozemia. Nový Brunšvik a Nové Škótsko sú tu rozdelené zálivom Fund, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.

Stred Kanady je z klimatického aj tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny sa vlamujícím Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv Prérijními provinciami, ktoré Skalisté hory odtínají od jedinej "pacifickej" provincie, Britskej Kolumbie.

Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza arktické územie ľadových púští cez tundru a tajga až k prériím a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásu na juhu. Veľké jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne len málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).